AA20-1 2'G2' h2 | |
![]() | |
Prevádzkové parametre | |
---|---|
Maximálna rýchlosť | 70 km/h |
Trvalý výkon | 2 723 kW/3 700 koní |
Objem paliva | Uhlie |
Pretlak pary | 17 bar |
Výhrevná plocha kotla | 448 m²[1] |
Plocha prehrievača | 174 m² |
Plocha roštu | 12 m² |
Priemer valcov | 740 mm |
Trvalá ťažná sila | 300 – 320 kN |
Rozchod | 1 524 mm |
Hmotnosť | 208 ton (bez tendra) |
Adhézna hmotnosť | 140 ton |
Dĺžka cez nárazníky | 20 655 mm 33 730 mm (s tendrom)[2] |
Výška | 5 247 mm |
Priemer kolies | Vodiace kolesá: 760 mm Vlečné kolesá: 1 050 mm Hnané kolesá: 1 600 mm |
Výrobné údaje | |
Výrobca | Luhanskyj teplovozobudivnyj zavod |
Rok výroby | 1934 |
Počet vyrobených kusov | 1 (zošrotovaný v 1960) |
AA20-1 (Andrej Andrejev) bol prototyp sovietskeho parného rušňa. Označenie nesie po Andrejovi Andrejevovi, ktorý jeho stavbu sponzoroval a faktu, že nosnosť nápravy bola 20 ton. Kým niektorí výrobcovia parných rušňov používali usporiadanie pojazdu s dvanástimi spriahnutými kolesami (šesť poháňaných náprav), nikto nikdy nepostavil parný rušeň so štrnástimi spriahnutými kolesami. Parný rušeň AA20-1 bol tak držiteľom dvoch rekordov: prvý rekord za najväčší počet spriahnutých kolies na rušni a druhý rekord za najdlhší rušeň s pevným rámom v Európe. Do roku 1939 bol dokonca najdlhším rušňom s pevným rámom na svete, kedy ho predbehol parný rušeň PRR S1.