„A Whiter Shade of Pale“ | |||||
---|---|---|---|---|---|
![]() | |||||
Singel – Procol Harum | |||||
z albumu Procol Harum | |||||
Strana B | „Lime Street Blues“ | ||||
Vydaný | 12. máj 1967 | ||||
Formát | 7" (gramofónová platňa) | ||||
Nahraný | Olympic Studios, Londýn | ||||
Žáner | psychedelický rock, progresívny rock, baroque pop | ||||
Dĺžka | 4:03 (album) 6:04 (úplná verzia) | ||||
Vydavateľ | Deram Records | ||||
Skladateľ | Gary Brooker, Keith Reid, Matthew Fisher | ||||
Producent | Denny Cordell | ||||
Procol Harum chronológia singlov | |||||
| |||||
„A Whiter Shade of Pale“ je debutový singel britskej rockovej skupiny Procol Harum. Publikovaný bol 12. mája 1967. Dňa 8. júna dosiahol vrchol v britských singlových rebríčkoch a udržal sa tam počas šiestich týždňov.[1] Bez výraznejšej mediálnej propagácie sa dostal aj na piate miesto rebríčkov v Spojených štátoch.[2] Táto pieseň patrí medzi hymny odporu voči oficiálnej kultúre a hnutia hippies 60. rokov 20. storočia, ako aj medzi hity tzv. „leta lásky“ roku 1967. Svojim celosvetovým predajom viac ako desať miliónov nosičov je zároveň v prvej tridsiatke zoznamu najpredávanejších singlov sveta.[3][4]
So svojou inštrumentálnou zložkou, ktorá je odvodená od Bachovej kompozície a neobvyklej textovej časti, je skladba spoločným dielom autorskej dvojice Gary Brooker, Keith Reid,[5] s významným prispením hráča na Hammond organ, Matthewa Fishera, ktorému boli dňa 30. júla 2009 britským súdnym dvorom súdne priznané autorské práva.[6][7]
Singel „A Whiter Shade of Pale“ sa v roku 1967 dostal na vrcholy rebríčkov mnohých krajín a po rokoch sa stal hudobnou klasikou. Podľa vyjadrení zo Spojeného kráľovstva je najviac verejne prehrávanou piesňou po dobu posledných 75 rokov,[8] a podľa britskej organizácie Phonographic Performance Limited (obdoba slovenskej SOZA) z roku 2004, je uznaná v britských médiách za najviac hranú nahrávku za posledných 70. rokov.[9] V roku 2004 ju časopis Rolling Stone dal na 57. miesto zoznamu najlepších skladieb všetkých čias.
V roku 1977 bol tento song, spolu s „Bohemian Rhapsody“ od kapely Queen, na Brit Awards zaradený do zoznamu najlepších britských popových singlov rokov 1952-77,[10] v roku 1998 ho uviedli do Grammy Hall of Fame.[11] Z tejto skladby je známych viacej ako tisíc coververzií,[12] počas nasledujúcich dekád bola zaradená do veľkého množstva kompilačných albumov a nachádza sa na viacerých filmových soundtrackoch vrátane takých ako The Big Chill, Purple Haze, Breaking the Waves, The Boat That Rocked, Oblivion a v časti New York Stories, ktorú režíroval Martin Scorsese. Coververzie piesne boli tiež vo viacerých filmoch, napríklad vo filme Withnail and I bola verzia od Kinga Curtisa a vo filme Sieť (z roku 1995) bola použitá jej hitová verzia od Annie Lennox.