Abovci

Abovci
pravdepodobný erb rodu
Krajina	Uhorské kráľovstvo
Tituly	krajinský sudca, župan sedmohradský vojvoda palatín dalmátsko-chorvátsky bán uhorský kráľ
Mýtický zakladateľ	Pata (Póta)
Rok založenia dynastie	8. - 9. storočie
Nástup dynastie na trón	1041
Zosadenie dynastie z trónu	1044
Rok zániku dynastie	?
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	Athinai, Aszalay, Báthory z klanu Aba, Báthory de Gagy, Bertóthy, Budaméry, Csirke, Csobánka, Darnay, Debrői, Detky, Domoszlay, Frichi, Gagyi, Hedry, Jobbágyi, Keczer, Kompolthi, Kőszeghy, Laczkffy de Nádasd, Lapispataky, Lipóczy, Nekcsey, Rhédey, Sirokay, Somosy de Somos, Szikszay, Vendéghy, Visontai, Vitéz a (najznámejšia vetva) Omodejovská[chýba zdroj]

Abovci (v základnom tvare Aba) je jeden z najstarších a najvýznamnejších ranouhorských šľachtických rodov.^[1] Rod bol pomenovaný po svojom najvýznamnejšom členovi, Samuelovi Abovi,treťom uhorskom kráľovi, zaťovi kráľa Štefana I. Abovské panstvo sa rozkladalo v kraji pod pohorím Matra, pravdepodobné sídlo ranouhorského kniežatstva bol Jáger.^[2] Abovci medzi inými postavili i Slanecký hrad a hrad Branč.^[3] Názov rodu sa taktiež zachoval aj v názvoch viacerých sídlisk, medzi nimi napr. Abasár, Abaujvár, Abaújszina, Abaújszántó, či v názve regiónu a bývalej župy Abov.

1. ↑ Všeobecný encyklopedický slovník. Ed. Ivan Paulička. Zväzok A – F. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1039 s. ISBN 80-7181-618-3.
2. ↑ SEGEŠ, Vladimír a kol. Kniha kráľov. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, 2003. ISBN 8010003247. S. 50-52.
3. ↑ Abovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 26.