Adonizmus je novopohanské náboženstvo založené v roku 1925 nemeckým okultistom Franzom Sättlerom (1884 – 1942), ktorý ho opísal ako „uctievanie Diabla [t.j. Adonisa] s erotickým pozadím“. Hoci tvrdil, že ide o pokračovanie starovekého pohanského náboženstva, akademici ho považujú za „výtvor jedného vysoko nadaného a vzdelaného muža“, pričom touto postavou je sám Sättler. Adonizmus je polyteistické náboženstvo založené na viere v existenciu piatich hlavných bohov: Belus, Biltis, Adonis, Dido a Molchos, pričom najvýznamnejší z nich je Adonis, ktorého Sättler prirovnal ku kresťanskému Satanovi. Molchos, v porovnaní s milostivým Adonisom, je adonistami považovaný za zlomyseľného a zodpovedného za zotročenie ľudstva monoteistickými náboženstvami, akými sú judaizmus, kresťanstvo a islam. Adonizmus je považovaný za „výrazne protikresťanský“.[1][2][3]