Back Афӷанисҭан Abkhazian Afghanistan ACE Афгъанистан ADY Afghanistan Afrikaans Afghanistan ALS አፍጋኒስታን Amharic Afghanistan AMI Afganistán AN Afghanistan ANG अफगानिस्तान ANP
| Afganistan | |||||
| |||||
| Národné motto: Lá ʾiláha ʾillál–láh, Muhammadun rasúl alláh (Nie je božstva okrem Boha a Mohamed je posol Boží) | |||||
| Štátna hymna: Dā də bātorāno kor | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | paštsky: Da Afġánistán islámí dawlat (د افغانستان اسلامي جمهوریت); daríjsky: Džomhúrí-je eslámí-je Afġánistán (جمهوری اسلامی افغانستان) | ||||
| • krátky | Afgánistán; Afgánestán | ||||
| Hlavné mesto | Kábul 34°32′ s.š. 69°8′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Kábul | ||||
| Úradné jazyky | paštčina, afganská perzština (daríjčina) | ||||
| Demonym | Afganec, Afganka[1] | ||||
| Štátne zriadenie Emir Premiér |
prechodné štátne zriadenie, unitárny islamský emirát (de facto) Hajbatulláh Achúndzáda (de facto) Hasan Achund (de facto) | ||||
| Vznik | 1709-1738: Hotakovci 1747-1823: Durránska ríša 1823-1839: emirát 1839-1842: obnovenie Durránskeho kráľovstva 1842-1926: obnovenie emirátu 27. máj 1863: Dóst Muhammad zjednocuje Afganistan 26. máj 1879: anglo-afganská dohoda 19. august 1919: nezávislosť 9. jún 1926: kráľovstvo 17. júl 1973: republika 27-28. apríl 1978: demokratická republika 28. apríl 1992: islamský štát 27. september 1996: islamský emirát 26. január 2004: islamská republika 15. august 2021: obnovenie islamského emirátu | ||||
| Susedia | Uzbekistan, Tadžikistan, Čína, Pakistan, Irán, Turkménsko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
652 230 km² (40.) km² (zanedbateľné %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2022) • hustota (2022) |
41 128 771[2] (37.) 48/km² (174.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2020 20,136 miliárd $ (137.) 611 $ (189.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,478 (180.) – nízky | ||||
| Mena | afgání (AFN) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
UTC (UTC+4:30) bezo zmeny (UTC+4:30) | ||||
| Medzinárodný kód | AFG, AF | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | AFG | ||||
| Internetová doména | .af | ||||
| Smerové telefónne číslo | +93 | ||||
Súradnice: 33°S 66°V / 33°S 66°V
Afganistan, oficiálne Afganský islamský emirát, je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza na križovatke Strednej a Južnej Ázie. Je označovaný ako srdce Ázie.[3] Hraničí s Pakistanom na východe a juhu, Iránom na západe, Turkménskom na severozápade, Uzbekistanom na severe, Tadžikistanom na severovýchode a Čínou na severovýchode a východe. Krajina, ktorá zaberá 652 864 km² , je prevažne hornatá s rovinami na severe a juhozápade, ktoré sú oddelené pohorím Hindúkuš. Kábul je najväčším mestom krajiny a slúži ako jej hlavné mesto. Podľa Svetového prehľadu obyvateľstva má Afganistan v roku 2024 43 miliónov obyvateľov.[4]
Ľudské osídlenie v Afganistane sa datuje do obdobia stredného paleolitu. Krajina, ktorá sa ľudovo nazýva cintorínom impérií,[5] bola v minulosti domovom rôznych národov a bola svedkom mnohých vojenských výprav vrátane výprav Peržanov, Alexandra Veľkého, Maurjovskej ríše, arabských moslimov, Mongolov, Britov, Sovietskeho zväzu a koalície pod vedením USA. Afganistan tiež slúžil ako východiskový bod, z ktorého okrem iného vzišli Gréko-Baktrijci a Mughali, ktorí vytvorili veľké ríše,[6] a rôzne dobyvačné výpravy a obdobia v iránskej aj indickej kultúrnej sfére.[7] Táto oblasť bola centrom zoroastrizmu, budhizmu, hinduizmu a neskôr islamu.[8] Moderný štát Afganistan sa začal vytvárať v 18. storočí s Durránskou afganskou ríšou,[9] hoci za zakladateľa prvého moderného afganského štátu sa niekedy považuje Dóst Muhammad Chán.[10] Dóst Muhammad zomrel v roku 1863, niekoľko dní po svojej poslednej kampani na zjednotenie Afganistanu, a Afganistan bol následne opäť uvrhnutý do občianskej vojny. V tomto období sa Afganistan stal nárazníkovým štátom vo Veľkej hre medzi Britským impériom a Ruskou ríšou. Z Indie sa Briti pokúsili podmaniť si Afganistan, ale boli odrazení v prvej anglo-afganskej vojne. V druhej anglo-afganskej vojne však Briti zvíťazili a úspešne si upevnili svoj politický vplyv. Po tretej anglo-afganskej vojne v roku 1919 sa Afganistan oslobodil od zahraničnej politickej hegemónie a v júni 1926 vzniklo pod vedením Amánulláha Chána nezávislé Afganské kráľovstvo. Táto monarchia trvala takmer polstoročie, až do zvrhnutia Záhira Šáha v roku 1973, po ktorom vznikla Afganská republika.
Od konca 70. rokov 20. storočia v histórii Afganistanu dominujú rozsiahle vojnové konflikty vrátane prevratov, invázií, povstaní a občianskych vojen. Konflikt sa začal v roku 1978, keď komunistická revolúcia vytvorila socialistický štát, a následné boje podnietili Sovietsky zväz, aby v roku 1979 napadol Afganistan. Mudžahedíni bojovali proti Sovietom v sovietsko-afganskej vojne a po stiahnutí Sovietov v roku 1989 pokračovali v bojoch medzi sebou. Islamský fundamentalistický Taliban do roku 1996 kontroloval väčšinu krajiny, ale jeho Islamský emirát Afganistan získal len malé medzinárodné uznanie pred svojím zvrhnutím počas americkej invázie do Afganistanu v roku 2001. Taliban sa vrátil k moci v roku 2021 po obsadení Kábulu a zvrhnutí vlády Afganskej islamskej republiky, čím sa skončila vojna z rokov 2001 - 2021. V septembri 2021 Taliban obnovil Afganský islamský emirát.[11] Vláda Talibanu zostáva medzinárodne neuznaná.[12]
Afganistan je bohatý na prírodné zdroje vrátane lítia, železa, zinku a medi. Je druhým najväčším producentom konopnej živice[13] a tretím najväčším producentom šafranu[14] aj kašmíru.[15] Krajina je členom Juhoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu a zakladajúcim členom Organizácie islamskej spolupráce. V dôsledku následkov vojny v posledných desaťročiach sa krajina borí s vysokou mierou terorizmu, chudoby a detskej podvýživy. Afganistan naďalej patrí k najmenej rozvinutým krajinám sveta a v indexe ľudského rozvoja sa nachádza na 180. mieste. Hrubý domáci produkt (HDP) Afganistanu predstavuje 81 miliárd USD podľa parity kúpnej sily a 20,1 miliardy USD v nominálnych hodnotách. V prepočte na obyvateľa patrí jeho HDP od roku 2020 k najnižším spomedzi všetkých krajín.
- ↑ Slovenské slovníky
- ↑ https://worldpopulationreview.com/countries/afghanistan-population
- ↑ Securing Stability in Afghanistan, the ‘Heart of Asia’ [online]. thediplomat.com, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Afghanistan Population 2024 (Live) [online]. worldpopulationreview.com, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online.
- ↑ PILLALAMARRI, Akhilesh. Why Is Afghanistan the ‘Graveyard of Empires’? [online]. thediplomat.com, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Afghanistan Country Study [online]. web.archive.org, 2001-11-03, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. Archivované 2001-11-03 z originálu.
- ↑ The remarkable rugs of war, Drill Hall Gallery [online]. web.archive.org, 2021-11-22, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. Archivované 2021-11-22 z originálu.
- ↑ Professing Faith: Religious traditions in Afghanistan are diverse [online]. 2021-09-16, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BROWN, Derek. Afghanistan: the land that forgot time. The Guardian, 2001-10-26. Dostupné online [cit. 2024-05-24]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
- ↑ FOUNDATION, Encyclopaedia Iranica. Welcome to Encyclopaedia Iranica [online]. iranicaonline.org, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Who Will Run the Taliban Government? | Crisis Group [online]. www.crisisgroup.org, 2021-09-09, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Taliban: Unrecognized and unrepentant [online]. Middle East Institute, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Morocco seizes over 840 kg of cannabis - Xinhua | English.news.cn [online]. www.xinhuanet.com, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Afghanistan’s Saffron on Media | AfGOV [online]. web.archive.org, 2023-04-08, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. Archivované 2023-04-08 z originálu.
- ↑ Taliban Takeover Puts Afghanistan’s Cashmere, Silk Industries at Risk [online]. The Business of Fashion, 2021-08-25, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)