Alexander Zahlbruckner | |
rakúsky botanik | |
Narodenie | 31. máj 1860 Svätý Jur, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
---|---|
Úmrtie | 8. máj 1938 (77 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Alma mater | Viedenská univerzita |
Odkazy | |
Commons | Alexander Zahlbruckner |
Alexander Zahlbruckner (* 31. máj 1860, Svätý Jur – † 8. máj 1938, Viedeň)[1] bol rakúsky botanik, ktorý sa špecializoval na štúdium lišajníkov.[2] Jeho starý otec, Johann Babtist Zahlbruckner, bol rovnako botanik.[3]
V rokoch 1878 až 1883 študoval na Viedenskej univerzite, kde medzi jeho inštruktorov patrili Anton Kerner von Marilaun a Július Wiesner. Potom pôsobil ako dobrovoľný asistent Günthera Becka von Mannagetta und Lerchenau vo Naturhistorisches Museum Wien, kde sa stal pomocným kurátorom (1897), neskôr kurátorom (1899) a hlavným kurátorom (1912). Od roku 1918 až do svôjho odchodu do dôchodku v roku 1922 bol riaditeľom botanického oddelenia múzea. Od roku 1920 bol členom Maďarskej akadémie vied. Na dôchodku pokračoval v štúdiu v odbore lichenológia.[4]
Bol generálnym tajomníkom Medzinárodného botanického kongresu, ktorý sa konal vo Viedni (1905).[4] Zahlbruckner je autorom katalógu všetkých názvov lišajníkov v publikácii Catalogus lichenum universalis, ktorý bol vydaný v desiatich zväzkoch (1922 – 1940).[5] Publikoval tiež regionálne práce o lykožrútoch strednej Afriky, Južnej Ameriky, Číny, Veľkonočného ostrova, Ostrovov Juana Fernándeza, Dalmácie, Formózy, Japonska, Jávy a Samoy.[6]
V roku 1910 na počesť Zahlbrucknera pomenoval botanik Albert William Herre rod húb Zahlbrucknera (neskôr Zahlbrucknerella).[7]