Ares (boh)

Ares alebo Arés (kmeň pri skloňovaní Are-; gr. Άρης - Ares/iný prepis:Arés), resp. zriedkavo Árés^[1] alebo Áres^[2] je starogrécky boh vojny, vojnového vraždenia a odvahy. Ares je syn Dia a Héry. Na podnet Afrodity podporoval Tróju a bojoval s Heraklom. Bol všeobecne nenávidený, hašterivý, krutý a bol narušiteľom zákona a poriadku.

Gréci mali k nemu rozporuplný vzťah. Stelesňuje fyzickú udatnosť potrebnú na úspech vo vojne, ale môže zosobňovať aj čistú brutalitu a krvilačnosť, na rozdiel od svojej sestry, Atény, ktorej bojové funkcie zahŕňajú vojenskú stratégiu a generálstvo. Spojenie s Áresom dodáva miestam, predmetom a iným božstvám divokú, nebezpečnú alebo militarizovanú kvalitu.

Hoci Áresovo meno poukazuje na jeho mykénsky pôvod, niektorí sa domnievali, že jeho povesť divocha odráža jeho pravdepodobný pôvod ako tráckeho božstva. Niektoré mestá v Grécku a viaceré v Malej Ázii organizovali každoročné slávnosti, aby ho upútali a aby si ho udržali ako svojho ochrancu. V niektorých častiach Malej Ázie bol vešteckým božstvom. Ešte ďalej od Grécka údajne Skýti rituálne zabíjali jedného zo sto vojnových zajatcov ako obetu svojej obdobe Área. Neskoršie presvedčenie, že starovekí Sparťania prinášali Áresovi ľudské obete, možno vďačí viac mýtickej prehistórii, nedorozumeniam a povesti než skutočnosti.

Hoci existuje veľa literárnych narážok na Áresove milostné vzťahy a deti, v gréckej mytológii má len obmedzenú úlohu. Keď sa objaví, je často ponížený. Najznámejší je prípad, keď boh remeselníkov Hefaistos zistí, že jeho manželka Afrodita má pomer s Áresom, chytí milencov do siete a vystaví ich posmechu ostatných bohov.

Najbližším Áresovým náprotivkom v rímskom náboženstve je Mars, ktorý mal v starovekom rímskom náboženstve dôležitejšie a dôstojnejšie miesto ako prastarý ochranca rímskeho ľudu a štátu. Počas helenizácie latinskej literatúry rímski spisovatelia mýty o Áresovi reinterpretovali pod menom Mars a v neskoršom západnom umení a literatúre sa mytológia týchto dvoch postáv prakticky nerozlišovala.

Zeus ho neznášal pre jeho krvilačnosť. Obľuboval bitky a zabíjanie. Vznášal sa medzi bojovníkmi v žiaracej zbroji s prilbicou a veľkým štítom a rozsieval skazu. Jeho pomocníkmi boli bohovia Deimos (des), Fobos (hrôza), Eris (Areova sestra, bohyňa sváru) a bohyňa Enyo, rozsievajúca záhubu. Legendy o Areovi tvrdili, že počas bitiek obchádzal ženy bojujúcich vojakov a obšťastňoval sa s nimi.

Ares bol milenec Afrodity, Hefaistovej manželky a mal s ňou podľa povestí 6 detí - bohov Erosa, Anterosa, Fobosa, Deimosa, Harmoniu a Adrestia. Ares bol podľa tradície, reprezentovanej v Homérovej Iliade a Odysey, jeden z dvanástich Olympanov. Uctievaný bol predovšetkým v Tébach, lebo kráľovná Kadmose bola jeho dcérou. V Sparte ho uctievali ako svalnatého vojaka, ktorého sila, vytrvalosť a vojenská inteligencia nemala páru.

1. ↑ http://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780199548545.001.0001/acref-9780199548545-e-0306
2. ↑ Áres. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 106.