Asteas

Asteas (starogr. Ἀστέας) bol grécky maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 360 až 320 pred Kr.^[1][2]

Asteas, jeden z najvýznamnejších maliarov červenofigúrových váz, pracoval vo veľkej dielni, ktorá prekvitala v 4. storočí pred Kr. v juhoitalskom meste Poseidónia (lat. Paestum^[3]).^[2] Táto paestská dielňa (a jej škola vázového maliarstva) patrila medzi päť najvýznamnejších juhoitalských a sicílskych dielní, a bola jedinečná v tom, že dvaja z jej maliarov sa podpísali na časť, hoci len na nepatrný zlomok z jej produkcie. Zachovalo sa až 11 váz a fragmentov podpísaných Asteom (ktorý sa v skutočnosti podpisoval ako ΑΣΣΤΕΑΣ – Assteas, ale dvojitú sigmu často písal i v iných nápisoch) a dve podpísané jeho mladším žiakom a spoločníkom Pythónom.^[4][5] Obaja títo umelci boli významnými postavami v tomto odvetví a obaja majú grécke mená (Asteas je ale zriedkavé meno, v starovekej literatúre sa vyskytuje len raz.^[6]).^[4]

Asteas a Pythón podpisovali svoje diela slovom ΕΓΡΑΦΕ (ΑΣΣΤΕΑΣ ΕΓΡΑΦΕ – ASSTEAS EGRAFE, Assteas „kreslil, kreslí“), s nedokonavým minulým dejom na rozdiel od aténskych maliarov váz, ktorí pri podpisovaní používali jednoduchý slovesný tvar aorist a podpisovali sa slovom ΕΓΡΑΦΣΕΝ – EGRAFSEN, nakreslil, namaľoval (gréčtina má dva minulé časy, aorist, ktorý vyjadruje dokonavý minulý dej, a imperfektum, ktoré vyjadruje nedokonavý minulý dej – nedovŕšený.^[7]). Títo umelci údajne tak naznačili, že ich diela nie sú ešte celkom dokončené. Paestskí umelci pravdepodobne prevzali túto myšlienku od „tabuľových maliarov“ (boli to maľby na vybielených doskách, ktoré sa vešali na stenu^[8]).^[9]

Rané diela Astea zrejme štylisticky najviac ovplyvnil Maliar Louvre K 240, ktorý svoju kariéru pravdepodobne začal na Sicílii (možno aj Asteas^[10]) a potom emigroval do mesta Paestum (zrejme kvôli politickej nestabilite na Sicílii po smrti tyrana Dionysia I. v roku 367 pred Kr.^[11]), kde pomohol vytvoriť nové centrum výroby keramiky. Tvoril spojenie medzi sicílskou keramikou a prvou pravou paestskou keramikou, ktorej jedným z tvorcov bol aj Asteas.^[12][13] Asteas vyzdobil rôzne tvary váz rozmanitými námetmi. Z váz však najviac uprednostňoval kalichový kratér, a námety mytologické (najmä Dionýzske námety^[2]) a divadelné s použitím žltej, bielej a fialovej v detailoch.^[14]

Medzi jeho najznámejšie diela patrí kalichový kratér (Museo Archeologico Nazionale del Sannio Caudino) zobrazujúci mýtus o Diovej láske k Európe, signovaný na spodnej časti vázy. Európa je označená nápisom EVPΩΠH, sedí na chrbte býka. Spoločne letia ponad more, čo naznačujú zobrazenia Skylly, Tritóna a rôznych rýb pod nimi. Chitón Európy je zdobený hviezdami, palmetami a meandrovými a šachovnicovými vzormi. Opasok zvýrazňujú bodky v pridanej žltkasto-bielej farbe, ktorá je použitá aj na jej náušnici, náhrdelníku, náramkoch na oboch pažiach, doplnkových detailoch na jej odeve. Býk je zobrazený v pridanej bielej farbe, na detaily tela Európy je použitá žltkastohnedá zriedená glazúra. Vľavo Skylla (s nápisom ΣKYΛA), drží v pravej ruke trojzubec, ktorého rukoväť a tri hroty sú v pridanej bielej farbe. Na pravej strane drží Tritón (s nápisom TPITΩN) veslo. Šupiny na jeho tele sú tiež znázornené malými čiernymi krúžkami, ale tieto očividne nikdy neboli vyplnené bielou farbou, hoci, ako u Skylly, biela a červená boli pridané pre iné znázornenia na jej tele. Tritón v pravej ruke drží malú bielu chobotnicu s „vypuklými očami“ naznačenými zriedenou glazúrou, zatiaľ čo si svoje chápadlá prepletá okolo jeho zápästia. V spodnom poli je rozptýlených šestnásť rôznych morských živočíchov v pridanej bielej alebo zriedenej glazúre.^[15]

1. ↑ Arthur Dale Trendall. The Red-figured Vases of Paestum. Rome : British School at Rome, 1987. ISBN 978-09-0415-211-1. S. 62.
2. ↑ ^{a b c} Arthur Dale Trendall. South Italian Vase Painting. London : Trustees of the British Museum, 1976. ISBN 978-07-1411-255-8. S. 27.
3. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 173.
4. ↑ ^{a b} Edward Herring. Patterns in the Production of Paestan Red-Figure Pottery. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2022. ISBN 978-15-2758-329-0. S. 12.
5. ↑ Marina Cipriani. The Lucanians in Paestum. Pæstum : Fondazione Pæstum, 1996. ISBN 978-88-8688-402-0. S. 74.
6. ↑ Arthur Dale Trendall. The Red-figured Vases of Paestum. Rome : British School at Rome, 1987. ISBN 978-09-0415-211-1. S. 54.
7. ↑ Jindřich Niederle, Ladislav Varcl, Václav Niederle. Mluvnice řeckého jazyka. Praha : Scriptum, 1993. ISBN 80-85528-24-X. S. 104.
8. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 396.
9. ↑ Dyfri Williams. Masterpieces of Classical Art. Austin : British Museum, 2009. ISBN 978-07-1412-254-0. S. 152.
10. ↑ Kathryn G. Bosher. Greek Theater in Ancient Sicily. Cambridge : Cambridge University Press, 2021. ISBN 978-11-0849-387-1. S. 113.
11. ↑ Alexa Piqueux. The Comic Body in Ancient Greek Theatre and Art, 440-320 BCE. Oxford University Press : Oxford University Press, 2022. ISBN 978-01-9284-554-2. S. 44.
12. ↑ Alan Hughes. Performing Greek Comedy. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-11-0700-930-1. S. 73.
13. ↑ Edward Herring. Patterns in the Production of Paestan Red-Figure Pottery. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2022. ISBN 978-15-2758-329-0. S. 216.
14. ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ASTEAS [1]
15. ↑ The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1983. ISBN 978-08-9236-058-1. S. 139.