Bertrand de Comps | ||||||||
Predstavený Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
![]() | ||||||||
17. Predstavený Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1136 – 1239 alebo 1240 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 12. storočie Comps-sur-Artuby, Francúzske kráľovstvo | |||||||
Úmrtie | 1239 alebo 1240 Svätá zem | |||||||
Národnosť | francúzska | |||||||
Vierovyznanie | katolík | |||||||
Odkazy | ||||||||
![]() | Bertrand de Comps (multimediálne súbory) | |||||||
Fra' Bertrand de Comps (* 12. storočie, Comps-sur-Artuby, Francúzske kráľovstvo – † 1239 alebo 1240, Svätá zem) bol 17. predstaveným Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád) od roku 1236 až do svojej smrti v roku 1239 alebo 1240.
Zmienka o ňom a prvýkrát objavuje v archívoch Rádu z februára 1216, keď sa spomína ako obyčajný brat vo Svätej zemi. Od 8. decembra 1231 do 17. apríla 1234 sa spomína ako prior Saint-Gilles. Za predstaveného Rádu bol zvolený medzi májom a septembrom 1236.[1]
Mier, ktorý bol po Šiestej križiackej výprave dohodnutý Fridrichom II., nebol veľmi istý. Preto sa špitálnici najmenej dvakrát pokúšali vyjednávať spojenectvo s Ajjúbovcami, ktorí boli nepriateľmi Svätej ríše rímskej. Pápež Gregor IX. špitálnikov obvinil, že sa chceli dohodnúť s assassinmi proti Bohemundovi V. z Antiochie, s ktorým viedli otvorené nepriateľstvo. Pápež sformuloval 29. apríla 1236 hrozbu exkomunikácie voči johanitom a templárom, 13. marca 1238 sformuloval voči johanitom nové obvinenie zo škandalózneho života a laxnej disciplíny. Obvinil ich, že podporovali nicejského cisára Jána III. Doukasa Vatatzesa, čím ohrozovali chabnúcu nadvládu cisárov Konštantínopolu.[2]
Na východe a na Cypre vďaka štedrosti kráľa Henriho de Lusignan a Agnès de la Beaume získal Rád veľké územné zisky. Na Západe sa rozširoval v Pomoransku, Sliezsku, na Morave a v Poľsku.[1]
Post veľmajstra Bertrand de Comps zastával minimálne do apríla 1239, keď bol naposledy spomenutý. Prvá písomná zmienka o jeho nástupcovi Pierrovi de Vieille-Brioude pochádza z roku 1240, presný dátum jeho smrti preto nie známy.