Bitka na Gvozde | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť dynastických sporov chorvátskeho kráľovstva 1091 – 1105 | |||||||
Smrť chorvátskeho kráľa Petra Snačića (Svačića) v bitke na Gvozde na olejomaľbe Josipa Horvata Međimurca z roku 1941 | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
![]() |
![]() | ||||||
Velitelia | |||||||
![]() |
![]() | ||||||
Sila | |||||||
neznáma | neznáma | ||||||
Straty | |||||||
neznáme (smrť kráľa) | neznáme | ||||||
Bitka na Gvozde bolo chorvátsko – uhorské ozbrojené stretnutie, ktoré sa odohralo v roku 1097 na hore Gvozd[1] medzi chorvátskym vojskom vedeným kráľom Petrom Snačićom (podľa starších prameňov Svačić) a uhorskými silami pod velením kráľa Kolomana.[2]:295
Bitka sa odohrala v dôsledku zhoršenia dynastickej krízy po smrti Štefana II., posledného chorvátskeho kráľa z dynastie Trpimirovićovcov (samotná kríza začala o niekoľko rokov skôr, keď kráľ Demeter Zvonimir zomrel v roku 1089), a uhorského nároku na chorvátsku korunu. Stretnutie oboch armád na hore Gvozd bolo vyvrcholením dlhodobých politických a vojenských nepokojov v Chorvátsku.[1]
Bitka sa skončila porážkou Chorvátov a smrťou kráľa Petra, čo malo ďalekosiahle následky a znamenalo zásadný zlom v chorvátskych dejinách, pretože odvtedy v chorvátskych krajinách nikdy nevládli chorvátski králi, ale králi cudzieho pôvodu a stredoveký chorvátsky štát, hoci si zachoval mnohé atribúty štátnosti, bol vystavený mnohým cudzím vplyvom a územným zásahom, ktoré pretrvali až do súčasnosti. Na pamiatku kráľa Petra bol Gvozd podľa tradičnej chorvátskej historiografie premenovaný na Petrovu goru.[1]