Black Sabbath | |
---|---|
![]() | |
Základné informácie | |
Iné názvy: | The Polka Tulk Blues Band, Earth |
Pôvod | ![]() ![]() |
Žáner(-re) | Heavy metal |
Pôsobenie | 1968 – 2006; 2011 – 2017 |
Vydavateľstvá | Vertigo Warner Bros. Sanctuary Castle I.R.S. EMI Reprise Epic Fontana |
Webstránka | www.blacksabbath.com |
Bývalí členovia | |
Ozzy Osbourne Tony Iommi Geezer Butler Tommy Clufetos Bill Ward Ronnie James Dio Vinny Appice Ian Gillan Geoff Nicholls Tony Martin Cozy Powell Neil Murray Bobby Rondinelli Laurence Cottle Terry Chimes Jo Burt Bob Daisley Bev Bevan Dave Spitz Eric Singer Glenn Hughes David Donato Ray Gillen | |
Black Sabbath bola anglická rocková hudobná skupina, ktorú v roku 1968 v Birminghame založili gitarista Tony Iommi, bubeník Bill Ward, basgitarista Geezer Butler a spevák Ozzy Osbourne. Skupina býva často označovaná za priekopníkov heavy metalu.[1] Albumy ako Black Sabbath (1970), Paranoid (1970) a Master of Reality (1971) pomohli definovať základné znaky tohoto hudobného žánru. Od roku 1979 po odchode Ozzyho Osbournea prešla zostava skupiny viacnásobnými zmenami, pričom jej jediným stálym členom zostal Tony Iommi.
Názov Black Sabbath si skupina dala v roku 1969. Predtým sa volali The Polka Tulk Blues Band, neskôr The Earth. Ich texty vychádzali z okultných tém s hororovými prvkami, pre ich hudbu je charakteristický zvuk podladenej gitary. V novembri 1969, po podpise zmluvy s vydavateľstvom Philips Records, vydali v januári 1970 svoj prvý singel, „Evil Woman“. Svoj debutový album, Black Sabbath, vydali v nasledujúcom mesiaci. Napriek tomu, že sa o ňom kritika nevyjadrovala pozitívne, album bol komerčne úspešný a tak po ňom ešte v tom istom roku nasledoval ďalší, ktorý dostal názov Paranoid. Popularita kapely začala stúpať a od roku 1973, po vydaní albumu Sabbath Bloody Sabbath, začala na hudobníkov reagovať pozitívne aj hudobná kritika.
Osbourneho nadmerné užívanie návykových látok vyvrcholilo v roku 1979 jeho vyhodením z kapely. Nahradil ho spevák Ronnie James Dio, ktorý v tom čase účinkoval s kapelou Rainbow. Po dvoch albumoch nahratých s Diom prešli Black Sabbath v 80. a 90. rokoch mnohými personálnymi zmenami. V kapele sa vystriedali vokalisti Ian Gillan, Glenn Hughes, Ray Gillen a Tony Martin, ale aj viacerí basgitaristi a hráči na bicie nástroje. Martin, ktorý prišiel po Gillanovi, bol druhý najdlhšie účinkujúci spevák kapely, do odchodu v roku 1991 s nimi nahral tri albumy. V tom istom roku sa Iommi a Butler spojili s Diom, na bicie s nimi hral Vinny Appice. Nahrali spolu album Dehumanizer (1992). Po ďalších dvoch štúdiových albumoch s Martinom, ktorý sa s nimi opäť spojil po odchode Dia v roku 1993, sa skupina vrátila v roku 1997 k pôvodnému zloženiu a v nasledujúcom roku spolu vydali koncertný album Reunion. Potom spolu príležitostne koncertovali až do roku 2005. V nasledujúcich šiestich rokoch vydali niektoré svoje katalógové reedície a kompilačné albumy, v zložení členov, ktorí nahrali album Mob Rules účinkovali ako skupina Heaven & Hell. Ako Black Sabbath sa, už bez Warda, spojili až v roku 2011 aby vydali svoj posledný, devätnásty album, 13 (2013). Svoje rozlúčkové turné zakončili dňa 4. februára 2017 na poslednom koncerte, ktorý sa konal v ich domovskom meste Birminghame.[2][3]
Skupina Black Sabbath je jednou z komerčne najúspešnejších metalových kapiel histórie. Na celom svete predali viac ako 70 miliónov hudobných nosičov. Televízna stanica MTV ich označila za najlepších heavy metalových hudobníkov všetkých čias a televízia VH1 ich dala na druhé miesto svojho zoznamu stovky najlepších hardrockových hudobníkov. Časopis Rolling Stone dal túto kapelu na 85. miesto zoznamu stovky najlepších hudobníkov všetkých čias. V roku 2005 boli Black Sabbath uvedení do UK Music Hall of Fame, v roku 2006 do Rock and Roll Hall of Fame. Sú držiteľmi dvoch cien Grammy v kategórii Best Metal Performance, v roku 2019 skupina dostala Cenu Grammy za celoživotný prínos.[4]