Christus Dominus[1] je dekrét o pastorálnej službe biskupov. Je rozdelený do troch kapitol. Je najdôležitejším dekrétom Druhého vatikánskeho koncilu, pretože stanovuje povinnosti a úlohy biskupov v miestnej Cirkvi. Tento dekrét stanovuje nové úlohy biskupa v pastorácii, ktoré majú dočasný aj trvalý charakter. V poslednej časti nabáda k vzájomnej spolupráci medzi biskupmi v štáte, ale aj na medzinárodnej úrovni.[2]