Základné údaje | |
---|---|
Funkcia | stredná nosná raketa |
Výrobca | Boeing |
Krajina pôvodu | USA |
Výška | 38 – 39 metrov |
Priemer | 2,44 metrov |
Hmotnosť | 151 700 – 231 870 kg |
Počet stupňov | 3 |
História letov | |
Stav | aktívna |
Štartovacia rampa | Cape Canaveral a Vandenberg AFB |
Počet štartov | 142 Delta 6000: 17 Delta 7000: 120 Delta 7000H: 5 |
Úspešné štarty | 140 Delta 6000: 17 Delta 7000: 118 Delta 7000H: 5 |
Zlyhania | 1 (Delta 7000) |
Čiastočné zlyhanie | 1 (Delta 7000) |
Prvý štart | Delta 6000: 14. február 1989 Delta 7000: 26. november 1990 Delta 7000H: 8. júl 2003 |
Posledný štart | Delta 6000: 24. júl 1992 |
Pomocné bloky (alternatíva) | |
Počet | 3,4 alebo 9 |
Motor | Delta 7000: GEM-40 |
Ťah | 493 kN |
Špecifický impulz | 274 sekúnd |
Doba funkcie | 56 sekúnd |
Palivo | pevné |
Pomocné bloky (alternatíva) | |
Počet | 3,4 alebo 9 |
Motor | Delta 7000H: GEM-46 |
Ťah | 628,3 kN |
Špecifický impulz | 278 sekúnd |
Doba funkcie | 75 sekúnd |
Palivo | pevné |
Prvý stupeň – Delta XLT-C | |
Motory | RS-27, RS-27A |
Ťah | 1 054,2 kN |
Špecifický impulz | 302 sekúnd |
Doba funkcie | 265 sekúnd |
Palivo | LOX/RP-1 |
Druhý stupeň – Delta K | |
Motory | AJ-10 |
Ťah | 43,6 kN |
Špecifický impulz | 319 sekúnd |
Doba funkcie | 431 sekúnd |
Palivo | dinitrogen tetraoxid/aerozín |
Tretí stupeň - PAM-D – podľa variantu | |
Motory | Star 48B |
Ťah | 66 kN |
Špecifický impulz | 286 sekúnd |
Doba funkcie | 87 sekúnd |
Palivo | pevné |
Delta II bola americká nosná raketa. Bola vyvinutá spoločnosťou McDonnell Douglas na začiatku 90. rokov, jej výrobu neskôr prevzala firma Boeing a po nej United Launch Alliance. Projekt Delta II bol pozastavený kvôli projektu Space Shuttle, po havárii raketoplánu Challenger bol obnovený, hlavne kvôli budovaniu systému GPS. Delta II má na konte viac ako 130 štartov a podieľala sa na niekoľkých misiách na Mars. Počet stupňov a pomocných rakiet sa líšil podľa variantu a hmotnosti nákladu, najsilnejší variant 7925 Heavy dokázal vyniesť na nízku orbitu Zeme až 6 100 kg a na geostacionárnu orbitu 2 170 kg. Motor prvého stupňa bol Rocketdyne RS-27A s ťahom 1,05 MN. V budúcnosti sa počíta s využitím motora druhého stupňa pre pohon vesmírnej lode Orion, nástupcu raketoplánov Space Shuttle.