Dulafovci

Dulafovci arab. دلفیان ↓ cca. 800 – 898 ↓
Geografia
Hlavné mesto	Karadž
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Peržania, Arabi
Jazyky	arabčina, perzština
Náboženstvo	sunnitský islam
Štátny útvar
Štátne zriadenie	dedičná monarchia
Materský štát	Abbásovci
Mena	dinár
Predchádzajúce štáty: Abbásovci Nástupnícke štáty: Abbásovci

Dulafovci^[1] bola arabská dynastia, ktorá ako vazal Abbásovcov ovládala v 9. storočí územie Džibálu medzi Esfahánom a Hamadánom so sídlom v Karadži (územie dnešného Iránu).

Za svoj zostup vďačili Dulafovci zakladateľovi dynastie Abú Dulafovi al-Kásimovi ibn Ísá al-Idžlíhovi, ktorý ako vojenský veliteľ slúžil kalifovi Hárún ar-Rašídovi a Al-Amínovi. Po porážke al-Amína jeho bratom Al-Ma’múnom bol Abú Dulaf i napriek jeho šiitskemu vyznaniu ospravedlnený a mohol naďalej vládnuť ako služobník Abbásovcov. Po roku 861 sa dulafovské panstvo pre chaos v abbásovskej ríši dočasne stalo pomerne samostatnou mocenskou jednotkou, no hoci Dulafovci razili aj vlastné mince, natrvalo sa im osamostatniť nepodarilo, a po kalifovom zákroku v roku 867 museli znovu uznať jeho nadvládu. Ku koncu 9. storočia (cca. 898) moc dynastie po smrti Abú Lajlu upadla a jej územie začalo opäť spadať pod centrálnu moc Abbásovcov.^[1][2]

Zoznam panovníkov^[3]

• Abú Dulaf al-Kásim ibn Ísá al-Idžlí (do 840)
• Abd al-Azíz ibn Abú Dulaf (c. 840 – 874)
• Dulaf ibn Abd al-Azíz (874 – 879)
• Ahmad ibn Abd al-Azíz (879 – 893)
• Umar ibn Ahmad ibn Abd al-Azíz (893 – 896)
• Abú Lajla al-Hárith (896 – 897)

1. ↑ ^{a b} TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 139.
2. ↑ DULAFIDS. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. II. C – G. Leiden : Brill, 1991. ISBN 90-04-07026-5. S. 623.
3. ↑ BOSWORTH, C. E. The New Islamic Dynasties: A Chronological and Genealogical Manual. New York : Columbia University Press, 1996. ISBN 0231107145. S. 153.