Einsteinium

Einsteinium (einsteinium)
kalifornium ← einsteinium → fermium Ho ↑ Es   99 Periodická tabuľka 7. perióda, 3. skupina, blok f aktinoidy, transurány, kovy
Vzhľad
striebristý kov (300 μg prvku, modrasté žiarenie je spôsobené α-rozpadom)
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(252) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 5f11 7s2
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,3 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 619 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II, III, IV
Št. potenciál (Es3+/Es)	−1,98 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	8,84 kg·dm−3
Teplota topenia	1 133 K (859,85 °C)
Iné
Magnetizmus	paramagnetický
Reg. číslo CAS	7429-92-7
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  252Es synt. 471,7 d. α 6,760 248Bk  252Es synt. 471,7 d. ε 1,260 252Cf  252Es synt. 471,7 d. ß- 0,480 252Fm  253Es synt. 20,47 d. SF α - 6,739 249Bk  254Es synt. 275,7 d. ε 0,654 254Cf  254Es synt. 275,7 d. ß- 1,090 254Fm  254Es synt. 275,7 d. α 6,628 240Bk  255Es synt. 39,8 d. ß- 0,288 255Fm  255Es synt. 39,8 d. α 6,436 251Bk
Commons ponúka multimediálny obsah na tému einsteinium.
Chemický portál

Einsteinium, číta sa [ainštain-], (lat. Einsteinium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Es a protónové číslo 99. Je pomenovaný po Albertovi Einsteinovi.

Einsteinium bolo objavené ako súčasť trosiek po výbuchu prvej vodíkovej bomby v roku 1952. Jeho najbežnejší izotop einsteinium-253 (polčas rozpadu 20,47 dňa) sa vyrába umelo rozpadom kalifornia-253 v niekoľkých špecializovaných vysokovýkonných jadrových reaktoroch s celkovým výnosom rádovo jeden miligram ročne. Po syntéze reaktora nasleduje zložitý proces oddeľovania einsteinia-253 od ostatných aktinoidov a produktov ich rozpadu. Ďalšie izotopy sa syntetizujú v rôznych laboratóriách, ale v oveľa menších množstvách, bombardovaním ťažkých aktinidových prvkov ľahkými iónmi. Kvôli malému množstvu vyrobeného einsteinia a krátkemu polčasu jeho najľahšie produkovaného izotopu preň v súčasnosti neexistujú takmer žiadne praktické aplikácie mimo základného vedeckého výskumu. Najmä einsteinium sa v roku 1955 po prvýkrát použilo na syntézu 17 atómov nového prvku mendelévium.

Einsteinium je mäkký, striebristý, paramagnetický kov. Jeho chemizmus je typický pre neskoré aktinidy s prevahou oxidačného stavu +3; oxidačný stav +2 je tiež prístupný, najmä v pevných látkach. Vysoká rádioaktivita einsteinia-253 vytvára viditeľnú žiaru a rýchlo poškodzuje jeho kryštalickú kovovú mriežku s uvoľneným teplom asi 1000 wattov na gram. Ťažkosti pri štúdiu jeho vlastností sú spôsobené rozpadom einsteinia-253 na berkélium-249 a potom kalifornium-249 rýchlosťou asi 3 % za deň. Izotop einsteinia s najdlhším polčasom rozpadu, einsteinium-252 (polčas rozpadu 471,7 dňa) by bol vhodnejší na skúmanie fyzikálnych vlastností, ale ukázalo sa, že jeho výroba je oveľa náročnejšia a je dostupný len v nepatrných množstvách a nie hromadne.^[1] Einsteinium je prvok s najvyšším atómovým číslom, ktorý bol pozorovaný v makroskopických množstvách vo svojej čistej forme, a to bol bežný krátkodobý izotop einsteinium-253.^[2]

Rovnako ako všetky syntetické transuránové prvky, izotopy einsteinia sú veľmi rádioaktívne a pri požití sa považujú za vysoko nebezpečné pre zdravie.

1. ↑ Einsteinium. periodic.lanl.gov
2. ↑ HAIRE, Richard G.. The Chemistry of the Actinide and Transactinide Elements. 3rd. vyd. Dordrecht, the Netherlands : Springer, 2006. Dostupné online. ISBN 978-1-4020-3555-5. DOI:10.1007/1-4020-3598-5_12 S. 1577–1620. Archivované 2010-07-17 na Wayback Machine