Extrovert (z lat. extrávertere - extrá = "navonok", vertere = "zameraný") je človek sústredený primárne na vonkajší svet a jeho vplyv na okolie.[chýba zdroj] Svoju mentálnu energiu sústredia mimo seba, a tak dávajú viac najavo svoje pocity, vnemy a nápady.[1] Extroverti majú tendenciu byť viac zhovorčiví, asertívni, nadšení a aktívni, svoje uznanie vyhľadávajú z vonkajších vnemov.[2] Prítomnosťou iných ľudí energizovaní a viac vyhľadávajú sociálnu interakciu či kontakty ako introverti či ambiverti. Radi sa podieľajú na sociálnych aktivitách aj vo veľkých skupinách, dávajú najavo svoje pocity a rozmýšľajú počas rozprávania. Preferujú prácu v skupine alebo kolektívne projekty pred samostatnou prácou a viac konajú ako rozmýšľajú.[3] Vlastnosť byť extrovert sa nazýva extroverzia. Opakom extroverta je introvert.
Väčšina slovenskej populácie sú extroverti.[4] Pojem extroverta definoval a popularizoval švajčiarsky psychiater Carl Jung. Extroverzia je používaná v psychologickej typológií ako kľúčová vlastnosť v teóriách ako Big Five model, Myers-Briggs Type Indicator (typy s dominantnou extrovertnou funkciou so začiatočným písmenom E) alebo socionika (typy s extrovertným vedúcim informačným elementom končiace na písmeno E). V Hippokratovej teórií štyroch temperamentov sú extroverti v temperamente sangvinikov (emocionálne stabilný) alebo cholerikov (emocionálne labilný).