Falzet

Falzet sa najčastejšie používa na označenie konkrétneho typu kmitania hlasiviek pri tvorbe hlasu.^[1] Frekvenčný rozsah, v ktorom je možné falzet tvoriť sa nachádza sčasti nad modálnym hlasom a sčasti sa s ním prekrýva, väčšinou o jednu oktávu. Vzniká čiastočnou alebo úplnou vibráciou väzivových okrajov hlasiviek a produkovať ho vedia obidve pohlavia.

Falzet je jedným zo štyroch hlavných hovorových hlasových registrov rozlišovaných v logopédii. Poznáme celkom štyri hlasové registre alebo vibračné módy hlasiviek. Najnižším z nich je M0 nazývaný aj ako pulzný register. Nad ním sa nachádza M1 nazývaný aj ako hrudný či modálny register. Ešte vyššie siaha M2 nazývaný aj ako falzet alebo hlavový register. Najvyšším z nich je M3 nazývaný aj ako fistula alebo flažoletový register.

Typický znak falzetového registra je počuteľný unikajúci vzduch^[2][3] a charakter zvuku pripomínajúci flautu. Väčšina hlasovo netrénovaných ľudí znie pri používaní falzetu relatívne nehlasne a dýchavične, iba niektorým sa ho bez pedagogického vedenia podarí rozvinúť aj do oveľa hlasnejšej podoby s „kovovým“ alebo "zvonivým" charakterom.^[4]

1. ↑ The New Grove Dictionary of Music and Musicians. London : South China Printing Company, 1995. ISBN 9781561591749.
2. ↑ Joseph C. Stemple; Leslie E. Glaze; Bernice K. Gerdeman. Clinical Voice Pathology: Theory and Management. [s.l.] : Singular, 2000. S. 359.
3. ↑ Gillyanne Kayes. Singing and the Actor. [s.l.] : Psychology Press, 2000. S. 156.
4. ↑ William Vennard. Singing: The Mechanism and the Technic. [s.l.] : Carl Fischer Music, 1967. S. 89.