Back Galileo Galilei Afrikaans Galileo Galilei ALS ጋሊልዮ Amharic Galileo Galilei AN गैलिलियो गैलिली ANP غاليليو غاليلي Arabic ڭاليليو ڭاليلي ARY جاليليو جاليلى ARZ গেলিলিঅ’ গেলিলি Assamese Galileo Galilei AST
| Galileo Galilei rod. Galileo di Vincenzo Bonaiuti de' Galilei[1] | |
 Portrét z roku 1636 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Známy vďaka | Analytická mechanika, heliocentrizmus, kinematika, pozorovateľská astronómia |
| Vedecké pôsobenie | Astronómia, fyzika, inžinierstvo, filozofia prírody, matematika |
| Alma mater | Univerzita v Pise |
| Škola | Univerzita v Pise Padovská univerzita |
| Významní študenti | Benedetto Castelli Mario Guiducci Vincenzo Viviani |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 15. február 1564 Pisa, Florentské vojvodstvo |
| Úmrtie | 8. január 1642 (77 rokov) Arcetri, Toskánske veľkovojvodstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Galileo Galilei (plné texty diel autora) |
 | Galileo Galilei (multimediálne súbory na commons) |
Galileo di Vincenzo Bonaiuti de' Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Florentské vojvodstvo (dnes Taliansko) – † 8. január 1642, Arcetri, Toskánske veľkovojvodstvo (dnes Taliansko)), bežne označovaný ako Galileo Galilei alebo jednoducho Galileo, bol florentský astronóm, fyzik a inžinier, niekedy označovaný aj ako polyhistor. Narodil sa v meste Pisa, ktoré bolo vtedy súčasťou Florentského vojvodstva.[2] Je označovaný za otca pozorovateľskej astronómie,[3] klasickej fyziky modernej doby,[4] vedeckej metódy[5] a modernej vedy.[6]
Skúmal rýchlosť a pohyb, gravitáciu a voľný pád, princíp relativity, zotrvačnosť, pohyb projektilov a zaoberal sa aj aplikovanou vedou a technikou, keď opísal vlastnosti kyvadla a „hydrostatických váh“. Bol jedným z prvých renesančných vývojárov termoskopu[7] a vynálezcom rôznych vojenských kompasov a používal ďalekohľad na vedecké pozorovanie nebeských objektov. Vylepšeným ďalekohľadom, ktorý zostrojil, pozoroval hviezdy Mliečnej cesty, fázy Venuše, štyri najväčšie mesiace Jupitera, prstence Saturna, mesačné krátery a slnečné škvrny. Zostrojil aj prvý mikroskop.
Galileo, obhajujúci Kopernikov heliocentrizmus, sa stretol s odporom katolíckej cirkvi a niektorých astronómov. V roku 1615 túto záležitosť vyšetrovala rímska inkvizícia, ktorá dospela k záveru, že heliocentrizmus je hlúpy, absurdný a kacírsky, pretože odporuje Ptolemaiovmu systému.[8][9][10]
Neskôr obhajoval svoje názory v Dialógu o dvoch hlavných svetových sústavách (1632), ktorý sa zdal byť útokom na pápeža Urbana VIII., čím si znepriatelil pápeža aj jezuitov, ktorí ho dovtedy podporovali.[8] Inkvizícia ho súdila, uznala ho za „prudko podozrivého z kacírstva“ a prinútila ho stiahnuť sa. Zvyšok života strávil v domácom väzení.[11][12] Počas tohto obdobia napísal Dve nové vedy (1638), ktoré sa týkali najmä kinematiky a pevnosti materiálov a zhrnuli prácu, ktorú vykonal približne štyridsať rokov predtým.[13]
- ↑ Science: The Definitive Visual Guide. United Kingdom : DK Publishing, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-7566-6490-9. S. 83. (po anglicky)
- ↑ MODINOS, Antonis. From Aristotle to Schrödinger: The Curiosity of Physics. [s.l.] : Springer International Publishing, 2013-10-15. Dostupné online. ISBN 978-3-319-00749-6. S. 43. (po anglicky)
- ↑ SINGER, Charles. A Short History of Science to the Nineteenth Century. [s.l.] : Clarendon Press, 1941. Google-Books-ID: mPIgAAAAMAAJ. Dostupné online. S. 217. (po anglicky)
- ↑ WHITEHOUSE, David. Renaissance genius : Galileo Galilei & his legacy to modern science. [s.l.] : New York, NY : Sterling, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4027-6977-1.
- ↑ KING, Preston T.. Thomas Hobbes: Critical Assessments. [s.l.] : Taylor & Francis, 1993. Google-Books-ID: Fp3UvaGcjuMC. Dostupné online. ISBN 978-0-415-08081-1. S. 59. (po anglicky)
- ↑ DISRAELI, Isaac. Curiosities of Literature: First series. [s.l.] : W. Pearson & Company, 1835. Google-Books-ID: NritrTGxJRYC. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Galileo Engineer. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. DOI:10.1007/978-90-481-8645-7 S. 160. (po anglicky)
- ↑ a b HANNAM, James. God's Philosophers: How the Medieval World Laid the Foundations of Modern Science. [s.l.] : Icon Books, 2009. Google-Books-ID: insoAQAAIAAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-84831-070-4. S. 329-344. (po anglicky)
- ↑ SHARRATT, Michael. Galileo: Decisive Innovator. [s.l.] : Cambridge University Press, 1996-04-11. Google-Books-ID: rB0rHzrpJOMC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-56671-1. S. 127-131. (po anglicky)
- ↑ FINOCCHIARO, Maurice A.. Defending Copernicus and Galileo: Critical Reasoning in the Two Affairs. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2010-01-15. Google-Books-ID: mY3WG5NpjEgC. Dostupné online. ISBN 978-90-481-3201-0. S. 74. (po anglicky)
- ↑ GALILEI, Galileo; FINOCCHIARO, Maurice A.. Galileo on the World Systems: A New Abridged Translation and Guide. [s.l.] : University of California Press, 1997-05-25. Google-Books-ID: Ia8wDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-520-20646-5. S. 47. (po anglicky)
- ↑ HILLIAM, Rachel. Galileo Galilei: Father of Modern Science. [s.l.] : The Rosen Publishing Group, Inc, 2004-12-15. Google-Books-ID: KBKSyHOLzZAC. Dostupné online. ISBN 978-1-4042-0314-3. S. 96. (po anglicky)
- ↑ CARNEY, Jo. Renaissance and Reformation, 1500-1620: A Biographical Dictionary. [s.l.] : Bloomsbury Academic, 2001. Google-Books-ID: 4TBFjimrHtQC. Dostupné online. ISBN 978-0-313-30574-0. (po anglicky)