Aplikačná vrstva |
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné |
Transportná vrstva |
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné |
Sieťová vrstva |
IPv4, IPv6, ARP a iné |
Linková vrstva |
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné |
Fyzická vrstva |
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné |
IPv6 je verzia 6 Internet protokolu (IP); pôvodne sa volal IP Next Generation (IPng), keď vyhral výberové konanie IETF pre IPng. IPv6 má nahradiť predchádzajúci štandard IPv4, ktorý so svojimi 32-bitovými adresami podporuje "iba" niečo viac ako 4 miliardy (232) adries. IPv6 používa pre svoje adresy širší rozsah 128 bitov a podporuje teda 2128, alebo približne 3.4×1038, teda 340 sextiliónov adries. To je približne (430 triliónov) adries na štvorcový palec (6.7×1017 (670 biliárd) adries/mm²) Zemského povrchu. Očakáva sa, že IPv4 bude podporované aspoň do roku 2025, aby bol ponechaný čas na opravu „múch“ a systémových nedostatkov.
Hlavným dôvodom vytvorenia IPv6 bol nedostatok adresného priestoru, obzvlášť v husto obývaných krajinách Ázie ako sú India a Čína. Podrobnejšie v článku Vyčerpanie adresného priestoru IPv4. Predstavenie Network Address Translation (NAT) do určitej miery zmiernilo tento problém. NAT však znemožňuje alebo technicky komplikuje isté peer-to-peer aplikácie ako VoIP a isté mnohopoužívateľské hry. Súčasným prínosom IPv6 sú nové aplikácie ako mobilita, QoS, povinné zabezpečenie atď.
IPv6 je druhou verziou IP protokolu formálne prijatou pre široké použitie. (Existovalo tiež IPv5, ktoré nebolo nasledovníkom IPv4, ale experimentálnym tokovo orientovaným streamingovým protokolom na podporu hlasu, videa a audia.)
Plánom je, aby sa IPv6 stal základom pre budúce rozširovanie internetu. Hoci bol IPv6 prijatý IETF ako nasledovník IPv4 už pred viac ako dvadsiatimi rokmi (1994), celosvetové nasadenie IPv6 ako verejne prístupného internetu je stále iba niekoľko percent [1] veľkosti celosvetovej [2] IPv4 siete.