Back Ҟазахсҭан Abkhazian Kazakhstan ACE Казахстан ADY Kasakstan Afrikaans Kasachstan ALS Казахстан ALT ካዛክስታን Amharic Kazakhstan AMI Cazaquistán AN Casahstan ANG
| Kazašská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Meniñ Qazaqstanım - Môj Kazachstan | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Qazaqstan Respublïkası Республика Казахстан | ||||
| • krátky | Qazaqstan Казахстан | ||||
| Hlavné mesto | Astana 51°10′ s.š. 71°30′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Almaty | ||||
| Úradné jazyky | kazaština (štátny jazyk), ruština | ||||
| Demonym | Kazach, Kazaška[1] | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
prezidentská republika Kasym-Žomart Tokajev Oljas Bektenov | ||||
| Vznik | 10. december 1991 (premenovanie na Kazašskú republiku) 16. december 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR) 26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Kazachstanu) | ||||
| Susedia | Uzbekistan, Kirgizsko, Turkménsko, Rusko, Čína | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
2 724 900 km² (9.) 46 323,3 km² (1,7 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2024) • hustota (2024) |
20 075 900 (62.) 7/km² (236.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2024 ▲ 296,740 miliárd $ (49.) ▲ 14 778 $ (64.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2022) | 0,802 (67.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | kazachstanský tenge (KZT) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+5) (UTC+6) | ||||
| Medzinárodný kód | KAZ / KZ | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | KAZ | ||||
| Internetová doména | .kz | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
| Gramotnosť: 98,4 % | |||||
Súradnice: 48°S 68°V / 48°S 68°V
Kazachstan (kazašsky: Қазақстан, romanizovane: Quazaqstan; rusky: Казахстан, romanizovane: Kazachstan), dlhý tvar Kazašská republika (kazašsky: Қазақстан Республикасы, romanizovane: Qazaqstan Respublikasy; rusky: Республика Казахстан, romanizovane: Respublika Kazachstan), je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza prevažne v strednej Ázii a malá časť leží aj vo východnej Európe.[pozn. 1] Na severe a západe susedí s Ruskom, na východe s Čínou, na juhovýchode s Kirgizskom, na juhu s Uzbekistanom a na juhozápade s Turkménskom, pričom pobrežie sa tiahne pozdĺž Kaspického mora. Hlavným mestom je Astana a najväčším mestom a hlavným kultúrnym a obchodným centrom Almaty. Kazachstan je deviatou najväčšou krajinou na svete podľa rozlohy a najväčšou vnútrozemskou krajinou. Má 20 miliónov obyvateľov a jednu z najnižších hustôt obyvateľstva na svete, menej ako 6 ľudí na kilometer štvorcový.[2] Etnickí Kazachovia tvoria väčšinu, zatiaľ čo etnickí Rusi tvoria významnú menšinu. Oficiálne sekulárny Kazachstan je väčšinovo moslimskou krajinou, hoci etnickí Rusi v krajine tvoria početnú kresťanskú komunitu.
Kazachstan je osídlený už od paleolitu. V staroveku na tomto území dominovali rôzne kočovné iránske národy, ako napríklad Sakovia, Massagetovia a Skýti, pričom Achajmenovská perzská ríša expandovala smerom na juh. Už v 6. storočí sa do regiónu dostali turkickí nomádi. V 13. storočí si oblasť podmanila Mongolská ríša pod vedením Džingischána. Po rozpade Zlatej hordy v 15. storočí vznikol na území približne zodpovedajúcom dnešnému Kazachstanu Kazašský chanát. Do 18. storočia sa kazašský chanát rozpadol na tri džúzy (kmeňové jednotky), ktoré postupne pohltila a podmanila si ich Ruská ríša; v polovici 19. storočia bol celý Kazachstan nominálne pod ruskou vládou.[3] Po ruskej revolúcii v roku 1917 a následnej ruskej občianskej vojne bolo územie niekoľkokrát reorganizované. V roku 1936 boli jeho moderné hranice stanovené vytvorením Kazašskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu. Bol poslednou sovietskou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť počas rozpadu Sovietskeho zväzu v rokoch 1988 až 1991.
Kazachstan hospodársky a politicky dominuje v Strednej Ázii a tvorí 60% HDP regiónu, predovšetkým vďaka svojmu ropnému a plynárenskému priemyslu; má tiež rozsiahle nerastné zdroje.[4] Má najvyšší index ľudského rozvoja v regióne. De iure je to demokratická, unitárna, ústavná republika; de facto je to však autoritatívny režim[5] bez slobodných volieb.[6] Napriek tomu od odstúpenia prezidenta Nursultana Nazarbajeva v roku 2019 dochádza k postupným snahám o demokratizáciu a politické reformy. Kazachstan je členským štátom Organizácie Spojených národov, Svetovej obchodnej organizácie, Spoločenstva nezávislých štátov, Šanghajskej organizácie spolupráce, Eurázijskej hospodárskej únie, Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Organizácie islamskej spolupráce, Organizácie turkických štátov a Medzinárodnej organizácie turkickej kultúry.
- ↑ Slovenské slovníky
- ↑ Kazakhstan’s population reaches 20 million. President Tokayev congratulates his fellow citizens — - 16.11.2023 - Kursiv Media Kazakhstan [online]. web.archive.org, 2023-11-17, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. Archivované 2023-11-17 z originálu.
- ↑ Traditional Institutions in Modern Kazakhstan [online]. src-h.slav.hokudai.ac.jp, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
- ↑ ASTANA, YURI ZARAKHOVICH |. Breaking News, Analysis, Politics, Blogs, News Photos, Video, Tech Reviews. Time, 2006-09-27. Dostupné online [cit. 2024-05-29]. ISSN 0040-781X. (po anglicky)
- ↑ Democracy Index 2022 [online]. Economist Intelligence Unit, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. Archivované 2022-02-10 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Kazakhstan: Nations in Transit 2020 Country Report [online]. Freedom House, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
Chyba citácie Značky <ref> pre skupinu „pozn.“ sú prítomné, ale nebola nájdená zodpovedajúca značka <references group="pozn."/>