Kras

Kras je geologické označenie pre málo poľnohospodársky úrodné vápencové oblasti, v ktorých došlo vplyvom erózie k odstráneniu väčšiny zvetralinového plášťa. Prevládajúce chemické (korózia) i mechanické (erózia) zvetrávanie na povrchu i v podzemí následne narúša obnaženú krajinu, resp. krasový masív a vytvára tak typické krasové formy primárneho a sekundárneho charakteru. Krasové oblasti vznikajú pôsobením povrchovej a podpovrchovej vody, v dobre rozpustných horninách.

Slovo vzniklo zo slovinského pomenovania kras, označujúceho vápencovú oblasť s krasovým vývojom na slovinsko-talianskom pohraničí.

Podobné formy zvetrávania sú možné aj v iných ako vápencových horninách. Sú nimi napríklad kamenná soľ, sadrovec, sadrovcové a soľné íly, vápnité pieskovce a zlepence či sliene alebo vo výnimočných prípadoch aj spraš. Karbonatické horniny (vápence, dolomity) sú však najbežnejšie, keďže tvoria až 90% všetkých rozpustných hornín na zemskom povrchu.

Krasové oblasti sú poľnohospodársky málo úrodné, jednak preto že v nich došlo k odstráneniu väčšiny zvetralinového plášťa, ako aj preto že väčšina vody sa okamžite rýchlo stratí v podzemí, takže ich povrch je do značnej miery suchý.

Interdisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá skúmaním krasových javov sa nazýva karsológia. V tejto podobe sa termín uplatňuje v slovenskej i českej karsologickej a speleologickej literatúre.