Maliar Lysippida

Maliar Lysippida je konvenčné meno atického maliara čiernofigúrových váz, činného približne v rokoch 530 až 515 pred Kr.^[1]

Maliar Lysippida, aténsky maliar čiernofigúrových váz, je považovaný za najvýznamnejšieho žiaka Exékia.^[2] Podobne ako u väčšiny starogréckych vázových maliarov i jeho skutočné meno nie je známe (zo štýlu maľby sa dalo rozoznať viac ako 900 umelcov, signatúr sa nachádza len na 1 percente keramiky^[3]). Britský znalec umenia John Beazley ho nazval podľa nápisu chváliaceho Lysippida – LYSIPPIDES KALOS (nápismi kalos – krásny si maliari často uctili svojich súčasných obľúbencov, dnes je týchto nápisov známych niekoľko stoviek^[4]) na amfore vystavenej v Britskom múzeu v Londýne (British Museum B 211).^[1] Pripisuje sa mu veľké množstvo váz (asi päťdesiat ďalších je prinajmenšom maľovaných jeho štýlom^[5]).^[6] Jeho štýl charakterizuje expresívna úhľadná kresba.^[5] Maliar Lysippida zdobil najmä veľké vázy, prednostne amfory, spravidla postavami súvisiacimi s činmi Herakla.^[6]

Maliar Lysippida je aj autorom niekoľkých čiernofigúrových malieb na amforách s dvojitým dekorom (z jednej strany zdobených čiernofigúrovou z opačnej červenofigúrovou techmikou), ktoré červenofigúrovou maľbou dokončil Andokidov maliar. Títo maliari spolupracovali v Andokidovej dielni pod vedením samotného hrnčiara.^[2] V odborných kruhoch sa hodne diskutovalo o tom, či tieto amfory neozdobil čiernofigúrovou technikou tiež Andokidov maliar (sám Beazley zastával raz jeden potom opačný názor). Súčasný prevládajúci názor je, že tu ide o dvoch maliarov.^[7]

Čiernofigúrová strana amfory, Staatliche Antikensammlungen 2301, Mníchov	Červenofigúrová strana amfory od Andokidovho maliara

Červenofigúrová strana amfory s dvojitým dekorom je zhotovená o niečo lepšie (vynaliezavejšie), aj keď je scéna takmer identická, ako na amfore z Mníchova (Staatliche Antikensammlungen 2301) so zobrazením Atény a Herma pri ležiacom Heraklovi (alebo Dionýzovi) na symposiu,^[8] alebo na dvoch amforách z Bostonu (Museum of Fine Arts 99.538 a 01.8037, na jednej z nich je zobrazený Herakles ako vedie býka na obetovanie^[9] a na druhej Achilles a Aias pri hre pessoi^[10]). Andokidov maliar si zväčša zjednodušil scénu tak, že postavy zobrazil väčšie a efektne (bez „nadbytočných“ detailov). Na porovnanie, zobrazenia od maliara Lysippida sa tu zdajú byť akoby od nich len odvodené.^[11] Čo sa týka niektorých detailov na vázach s rovnakým námetom, Maliar Lysippida napr. na váze z Mníchova odhalil svoj nedostatok v stolárčine na zobrazení niektorých detailov Heraklovho ležadla, zatiaľ čo Andokidov maliar, autor scény v červenofigúrovej technike na opačnej strane, mal zjavne v tomto odbore rozsiahlejšie znalosti.^[12] V Palerme (Museo Archeologico Regionale, 1448) je tiež čaša (atický kylix s očami, typu A) s dvojitým dekorom signovaná hrnčiarom Andokidom, zdobená obomi maliarmi. Túto najpopulárnejšiu formu čaše, zdobenú obrovským párom očí na oboch stranách, do tej doby maľovali len čiernofigúrovou technikou.^[13]

• 
  Atický čiernofigúrový kylix s očami typu A, maliar: Maliar Lysippida, cca 520 – 510 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 2080, Mníchov
• 
  Atické čiernofigúrové oinochoé so zobrazením Herakla a Apolóna zápasiacich o tripus, Staatliche Antikensammlungen 1765, Mníchov
• 
  Atická čiernofigúrová neck-amfora, so zobrazením bojovníka lúčiaceho sa so svojou ženou, Martin von Wagner Museum, Würzburg
• 
  Atická čiernofigúrová baňatá amfora typu A, zobrazuje Herakla hrajúceho na kithare, Museo nazionale etrusco di Villa Giulia 24998, Rím
• 
  Atická čiernofigúrová baňatá amfora, zobrazuje Dionýza a satyrov, Cleveland Museum of Art 1927.433, Cleveland

1. ↑ ^{a b} Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 48.
2. ↑ ^{a b} Andrew J. Clark, Jasper Gaunt. Essays in Honor of Dietrich Von Bothmer. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 2002. ISBN 978-90-7121-135-5. S. 309.
3. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.
4. ↑ Frank Zimmermann. Alte Geschichte neu geschrieben Band 1. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2021. ISBN 978-37-5343-608-1. S. 251.
5. ↑ ^{a b} Robert Slade Folsom. Attic Black-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1975. ISBN 978-08-1555-035-8. S. 131.
6. ↑ ^{a b} Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Lysippides, Pittore di [1]
7. ↑ Sheramy D. Bundrick. Athens, Etruria, and the Many Lives of Greek Figured Pottery. Madison, Wisconsin : University of Wisconsin Pres, 2019. ISBN 978-02-9932-100-0. S. 207.
8. ↑ Cornelia Isler-Kerényi. Dionysos in Classical Athens. Leiden : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-012-1. S. 24.
9. ↑ Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 29.
10. ↑ Christine Kondoleon, Museum of Fine Arts, Boston. Classical Art. Cambridge : MFA Publications, 2008. ISBN 978-08-7846-728-0. S. 63.
11. ↑ Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 20.
12. ↑ Elizabeth Simpson. The Adventure of the Illustrious Scholar. Leiden : BRILL, 2018. ISBN 978-90-0436-171-3. S. 552.
13. ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 10.