Back Мир (орбитэ станицие) ADY Mir Afrikaans Mir AN مير Arabic মিৰ Assamese Mir (estación espacial) AST Mir Azerbaijani Мір (арбітальная станцыя) Byelorussian Мір (арбітальная станцыя) BE-X-OLD Мир (орбитална станция) Bulgarian
O iných významoch výrazu Mir pozri Mir (rozlišovacia stránka).| Mir | ||
|---|---|---|
.jpg) | ||
| Mir pri pohľade z raketoplánu Atlantis, 18. november 1995 | ||
 | ||
| Znak Miru | ||
| Údaje o stanici | ||
| Volací znak: | Mir | |
| Posádka: | 3 | |
| Štart: | 19. február 1986, 21:28:23 UTC | |
| Štartovacia rampa: | Bajkonur, Kazachstan (LC-200) | |
| Návrat: | 23. marec 2001, 05:59:36 UTC | |
| Hmotnosť: | 124 340 kg | |
| Dĺžka: | 19 m (od Základného bloku k modulu Kvant-1) | |
| Šírka: | 31 m (od modulu Priroda k spojovaciemu modulu) | |
| Výška: | 27,5 m (od modulu Kvant-2 k modulu Spektr) | |
| Obytný priestor: | 350 m³ | |
| Atmosférický tlak: | cca 1 013 hPa | |
| Perigeum: | 354 km | |
| Apogeum: | 374 km | |
| Sklon: | 51,64° | |
| Priemerná rýchlosť: | 27 700 km/h (7,7 km/s) | |
| Doba obehu: | 91,9 minút | |
| Obletov za deň: | 15,7 | |
| Počet dní na orbite: | 5 510 dní (15 rokov a 31 dní) | |
| Počet dní s posádkou: | 4 592 dní | |
| Počet obletov: | 86 331 | |
| Štatistiky z 23. marca 2001 (pokiaľ nie je uvedené inak). | ||
| Zostava | ||
 | ||
| Konfigurácia stanice Mir v máji 1996 | ||
| Mir | ||
Mir (rus. Мир – svet alebo mier) bola prvá sovietska, resp. ruská permanentne obývaná kozmická stanica. Zároveň bola prvou stanicou, ktorá neštartovala jedinou raketou, ale jej komponenty - moduly - boli vynášané postupne. Bola vybudovaná na obežnej dráhe prepojením modulov Mir, Kvant-1 (typový rad 37), Kvant-2, Kristal, Spektrum, Priroda a DM, ktoré do vesmíru štartovali oddelene v rokoch 1986 – 1996. Koncept Miru vznikol na základoch vesmírnych staníc Saľut, skôr vypustených a prevádzkovaných Sovietskym zväzom. Počas programu Shuttle-Mir spojil ruský Mir svoje skúsenosti s raketoplánmi Spojených štátov amerických.
Táto kozmická stanica predstavovala veľké a živé kozmické vedecké laboratórium, ktoré obsluhovali pilotované transportné kozmické lode Sojuz a automatické nákladné lode Progress. Zásoby dodávali aj navštevujúce raketoplány, ktoré tiež dočasne zväčšovali obytné a pracovné priestory. Po pripojení raketoplánu vzniklo v tej dobe najväčšie umelé kozmické teleso s celkovou hmotnosťou 250 ton. Celkový počet experimentov a pozorovaní vykonaných na jeho palube bol vyše 23 000.[1]
Mir bol veľký ako šesť školských autobusov. Vnútri vyzeral ako labyrint plný hadíc, drôtov a vedeckých nástrojov, ako aj každodenných predmetov, ako sú fotografie, detské kresby, knižky a gitara. Bežne v ňom žili traja ľudia, ale niekedy poskytol útočisko až šiestim osobám, vrátane prvého afganského kozmonauta menom Abdul Ahad Mómand. Okrem troch krátkych období bol Mir nepretržite obývaný do októbra 1999. Na palube Miru sa celkove vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 62 cudzincov (inej ako ruskej národnosti). Riadiace stredisko Miru, CUP (Centr upravlenija kazmišeskymi poljotami), sídlilo v Koroljove neďaleko Moskvy.
Cesta 15 rokov starej ruskej vesmírnej stanice skončila 23. marca 2001, keď bol Mir cielene navedený do zemskej atmosféry. V nej z väčšej časti zhorel a jeho zvyšky dopadli blízko Nadi (Fidži) do Pacifiku. Na konci jeho životnosti sa objavili návrhy predať ho súkromným spoločnostiam ako prvé mimozemské televízne a filmové štúdio, ale vybavenie sa správalo príliš nespoľahlivo, aby bolo ďalej použiteľné.
- ↑ Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvomPulstoleti