Moldavská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Nie je | |||||
Štátna hymna: Limba noastră (Náš jazyk) | |||||
![]() | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republica Moldova | ||||
• krátky | Moldova | ||||
Hlavné mesto | Kišiňov 47°00′ s.š. 28°55′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Kišiňov | ||||
Úradné jazyky | rumunčina | ||||
Regionálne jazyky | gagauzština, ruština, ukrajinčina | ||||
Demonym | Moldavčan/Moldavec, Moldavčanka/Moldavka[1] | ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Maia Sandu Dorin Recean | ||||
Vznik | 23. máj 1991 (premenovanie na Moldavskú republiku) 27. august 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR) 26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Moldavska) | ||||
Susedia | Rumunsko, Ukrajina | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
33 846 km² (138.) km² (1,4 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2014) • hustota (2021) |
2 597 100 (133.) 2 998 235 (mimo Podnesterska); 3 473 242 (vrátane Podnesterska) 105/km² (101.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2020 11 910 mil. $ (?.) 12 324 $ (?.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2019) | 0,750 (90.) – vysoký | ||||
Mena | moldavský leu (mdl) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) EEST (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | MDL / MD | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | MD | ||||
Internetová doména | .md | ||||
Smerové telefónne číslo | +373 |
Súradnice: 47°15′00″S 28°31′00″V / 47,25°S 28,516667°V
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe. Na západe v dĺžke 450 km hraničí s Rumunskom, na ostatné svetové strany v dĺžke 939 km s Ukrajinou. Veľká časť hranice s Ukrajinou je však pod kontrolou separatistického regiónu Podnestersko, ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Moldavska. Hlavným a najväčším mestom je Kišiňov.
Od 14. storočia bola väčšina dnešného Moldavska (okrem ľavého brehu Dnestra) súčasťou historického Moldavského kniežatstva. Po rusko-tureckej vojne bola v roku 1812 východná časť kniežatstva, známa ako Besarábia, pripojená k Rusku. Po Októbrovej revolúcii a prvej svetovej vojne obsadilo Besarábiu Rumunsko. ZSSR však túto anexiu neuznal a na ľavom brehu Dnestra bola na území s čiastočnou rumunskou populáciou vyhlásená Moldavská ASSR. Po pakte Molotov-Ribbentrop sovietske vojská znovu obsadili v roku 1940 Besarábiu a spojili ju s Moldavskou ASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika. S rozpadom Sovietskeho zväzu sa v roku 1991 osamostatnilo aj Moldavsko. Na úzkom páse územia na ľavom brehu Dnestra bola vyhlásená nikým neuznaná Podnesterská moldavská republika, s ktorou na prelome rokov 1991-92 Moldavsko viedlo krátku vojnu. Toto územie dodnes nie je pod kontrolou moldavskej vlády. Od vyhlásenia samostatnosti je krajina rozdelená na tých, ktorí chcú zjednotenie s Rumunskom, a tých, ktorí sú za zachovanie nezávisého Moldavska. [2]
Krajina má v súčasnosti najnižší Index ľudského rozvoja a druhý najnižší HDP na hlavu v Európe.[3] Hospodárstvo krajiny, ktorému dominovalo poľnohospodárstvo, sa v posledných rokoch viac orientuje na služby. Takmer 15% HDP tvoria peniaze posielané domov rozsiahlou moldavskou diaspórou.[4]
Moldavsko je demokratickou parlamentnou republikou s prezidentkou na čele štátu, ktorou je v súčasnosti Maia Sanduová. Je členom Organizácie spojených národov, Rady Európy, Spoločenstva nezávislých štátov, Svetovej obchodnej organizácie a ďalších medzinárodných inštitúcií. V roku 2014 podpísalo asociačnú dohodu s Európskou úniou a od júna 2022 má štatút kandidátskej krajiny pre vstup do Únie. Prístupové rokovania sa formálne začali v júni 2024.[5][6]