Neruda je nekovová nerastná surovina (minerál alebo hornina), ktorá sa používa v priemysle v pôvodnom stave alebo po úprave. Nerudy sa na rozdiel od rúd najčastejšie nepoužívajú na výrobu kovov, všeobecne sú z nich získavané nekovové prvky alebo ich jednoduché zlúčeniny, vyznačujú sa nekovovým vzhľadom. Ide o veľmi heterogénnu skupinu nerastných surovín. Z hľadiska slovenskej legislatívy môžu patriť medzi vyhradené i nevyhradené suroviny[1].
Označenie nerudy je v danom zmysle používané iba v českej, slovenskej a staršej nemeckej a poľskej terminológii. Ruská terminológia síce tiež pozná pojem nerudy, ale radí medzi ne najmä stavebné suroviny. V anglickej literatúre analogický termín, zahŕňajúci rovnaké typy nerastných surovín neexistuje, je veľmi blízky termínu industrial minerals.
Nerudy nie sú definované tak jednoznačne ako rudné suroviny alebo fosílne palivá. O ich zaradení rozhodujú okrem chemického zloženia aj ich fyzikálne vlastnosti[2], tzv. kondície. Teda súbor požiadaviek pre jednotlivé odvetvia, ktoré spracovávajú nerudy pre rôzne použitie. Niekedy je ich zaradenie komplikované, napr. bauxit alebo beryl sú často radené k nerudám, napriek tomu, že sú zdrojom kovov – hliníku a berýlia. Podobne i magnezit, ktorý spĺňa všetky kritériá na zaradenie medzi nerudné suroviny a v súčasnosti je používaný na výrobu nehorľavých obkladových materiálov a tehiel možno tiež využiť pri výrobe kovu – horčíka[3].
Medzi žiadané vlastnosti nerúd patria najmä tvar a veľkosť zŕn, belosť, brilancia, žiaruvzdornosť, inertnosť, lesk, vysoká alebo naopak nízka merná hmotnosť, tvrdosť. Od ich ložísk sa očakáva, že budú mať stabilnú kvalitu suroviny. V súčasnosti tiež možno sledovať trend rastu nárokov na úpravu s cieľom získania kvalitnejších surovín.