Back Proton-K Czech Proton-K English Proton-K Spanish پروتون-کی Persian Proton K Galician פרוטון K HE Proton-K ID プロトン-K Japanese Proton-K Latvian/Lettish Proton K Polish
 Proton-K s modulom Zarja | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Funkcia | nosná raketa |
| Výrobca | GKNPC Chruničeva |
| Krajina pôvodu |  Sovietsky zväz Rusko
|
| Výška | 50 m |
| Priemer | 7,40 m |
| Hmotnosť | 59 550 kg (vzletová) 58 000 kg (vrátane užit. zaťaženia) 47 000 kg (samotná raketa) |
| Počet stupňov | 3 |
| História letov | |
| Stav | nepoužívaná |
| Prvý štart | 10. marec 1967 |
| Posledný štart | 30. marec 2012 |
| Prvý stupeň – 1. stupeň (8S810K) | |
| Dĺžka | 21,2 m |
| Max. priemer | 7,40 m |
| Motory | 6 × RD-253 (11D48) (u novších verzií RD-259) |
| Ťah | 6 × 1750kN |
| Doba funkcie | 124 sekúnd |
| Palivo | asymetrický dimethylhydrazín/oxid dusičitý |
| Druhý stupeň – 2. stupeň (8S811K) | |
| Dĺžka | 14 m |
| Max. priemer | 4,1 m |
| Motory | 3 × RD-0210 (8D411K) 1 × RD-0211 (8D412K) |
| Ťah | 4 × 600 kN |
| Doba funkcie | 206 sekúnd |
| Palivo | asymetrický dimethyhydrazin/oxid dusičitý |
| Tretí stupeň - 3. stupeň (8S812) | |
| Dĺžka | 6,5 m |
| Max. priemer | 4,1 m |
| Motory | 1 × RD-0213 (8D48) 1 × RD-0214 (8D811) (komplet: RD-0212, 8D49) |
| Ťah | 41 × 582 kN + 1 × 31 kN |
| Doba funkcie | 238 s |
| Palivo | asymetrický dimethyhydrazin/oxid dusičitý |
Proton-K (po rusky: Протон-К) je označenie základnej trojstupňovej verzie sovietskej respektíve ruskej nosnej rakety rodiny Proton, používanej na vynášanie ťažkých družíc, najmä kozmických staníc a ich modulov na nízke obežné dráhy okolo Zeme. Vyvinula ju konštrukčná kancelária OKB-52 (Опытное конструкторское бюро № 52, ОКБ-52), neskôr premenovaná na Ústrednú strojárenskú konštrukčnú kanceláriu CKBM (Centralnoje konstruktorskoje bjuro mašinostrojenija, ЦКБМ), pod vedením hlavného konštruktéra V. N. Čelomeja v rámci projektu UR-500 (universalnaja raketa, универсальная ракета УР-500) ako modifikáciu UR-200K. Sériovú výrobu zaisťuje továreň Chruničevovo štátne kozmické vedecko-výrobné stredisko (Государственный космический научно-производственный центр им. М. В.Хруничева) v Moskve. Výrobné typové označenie je 8K82K. Kódové označenie používané ministerstvom obrany USA pre tento kozmický nosič je SL-13, označenie používané študijnou službou amerického Kongresu (Sheldonovo označenie) je D-1.
Motory pre prvý stupeň vyvinula konštrukčná kancelária OKB-456 pod vedením V. P. Gluška (teraz NPO Energomaš, НПО Энергомаш им. академика В. П. Глушко) v meste Chimki na okraji Moskvy. Motory pre druhý a tretí stupeň sú dielom konštruktéra S. A. Kosberga z konštrukčnej kancelárie OKB-154 (teraz Konštrukčná kancelária chemickej automatizácie KBChA, Конструкторское бюро химической автоматики, КБХА) vo Voroneži. Inerciálny riadiaci systém vyvinul v Moskve vedecko-výskumný ústav NII-885 (НИИ-885 Научно-исследовательский институт № 885), riadený N. A. Piljuginom. Všetky tri stupne používajú skladovateľné kvapalné pohonné látky, ktoré sú silno jedovaté. Preto sa dosiaľ nikdy nepoužili na vynášanie pilotovaných kozmických lodí, ale najmä pre vynášanie kozmických staníc bez ľudskej posádky na palube.
Nosné rakety tohto typu štartujú z kozmodrómu Bajkonur, kde majú k dispozícii celkom štyri rampy, a to rampy č. 23 a 24 v komplexe 81 a rampy č. 39 a 40 v komplexe 200. Prípravy rakiet na štart prebiehajú v montážnej budove MIK (montažno-ispytatělnyj korpus, монтажно-испытательный корпус МИК) v komplexe 92.