Satan

O iných významoch výrazu Satan pozri Satan (rozlišovacia stránka).

Satan (po hebrejsky שָׂטָן Satan, po aramejsky שִׂטְנָא Śiṭnâ: obe slová znamenajú „protivník; obviňovateľ“) je anjel, démon alebo nižší boh v mnohých náboženstvách. Satan hrá rôzne úlohy v Koráne, Starom i Novom zákone a apokryfoch.

V hebrejskej Biblii (t. j. kresťanskom Starom zákone) je Satan anjel, ktorého Boh využíva na skúšanie ľudí z rôznych dôvodov, obyčajne súvisiacich s ich úrovňou zbožnosti (t. j. skúška Adama a Evy v knihe Genezis, Jób a Tobiáš). V apokryfoch a Novom zákone je Satan zobrazený ako zlý vzbúrený démon, ktorý je nepriateľom Boha a ľudstva. Hebrejské slovo satan (שָׂטָן , stn) pôvodne znamená protivník, žalobca, odporca, osočovateľ a je odvodené od slovesa s významom brániť; slovo satan bez člena značí akékoľvek ľudského protivníka, oponenta, žalobcu, zatiaľ čo osobu nebeského žalobcu ľudí – Satana – označuje slovo s členom (ha-satan). Gréčtina používa slová Διάβολος (diabolos = rozdeľovač; ohovárač; ten, ktorý rozdeľuje) a σατανάς (satanás). Veľmi známym židovským textom spomínajúcim opakovane Satana je kniha Jób. V Tanachu sa vyskytujú prekvapivé satanské tituly ako je Boží syn (Jób 1,6) alebo Žiarny alebo Svetlonos (Iz 14,12).^[1]

V moderných abrahámovských náboženstvách je Satan obvykle zobrazovaný ako nadprirodzená bytosť, ktorá je ústredným stelesnením zla. Satan je tiež všeobecne známy ako diabol, „Knieža temnoty“. Diabol znamená aj ”rozdeľovač”; latinsky Diabolus spôsobiteľ rozkolu. Belzebub, Mefistofeles alebo Lucifer. V Talmude a niektorých častiach Kabaly je Satan niekedy nazývaný Samael; napriek tomu je väčšina židovskej literatúry toho názoru, že Samael je odlišný anjel. V odboroch angelológia a démonológia tieto rôzne mená niekedy označujú mnoho rôznych anjelov a démonov a panuje výrazná nezhoda o tom, či sú niektoré z týchto bytostí skutočne zlé.

Knihy Nového zákona používajú množstvo satanských titulov. Niektorý z nich sú: diabol (Mt 4,5), satan či Satan (Mk 1,13), had (Zj 12,15), drak, zvodca celej zeme (Zj 12,9), anjel priepasti, Abaddon, Hubiteľ ( Zj 9,11), Belzebul alebo Belzebub (Lk 11,15), Beliál alebo Beliar (2 Kor 6,15), nepriateľ (Mt 13,39), protivník (1 Petr 5,8), žalobca (Zj 12,10) ), vrah, klamár, otec klamstvá (Jn 8,44), anjel svetla (2 Kor 11,14), knieža alebo vládca tohto sveta (Jn 12,31), antikrist (1 Jn 4,3), Zlý (Mt 13 ,19).^[2]

V islame je Satan známy ako Iblis (إبليس) alebo „Šajtan (شيطان)“, ktorý bol náčelníkom anjelov, než neposlúchol Alaha tým, že nepadol na zem pred Adamom, pretože neprijal človeka ako sebe nadriadeného. Islam opisuje Satana ako džina, bytosť stvorenú z ohňa a nie zo svetla ako anjela. Podľa teológa O. Havelky abrahamovské sväté Písma predstavujú Božieho anjela Satana ako významnú postavu priamo zasahujúcu do dejín spásy, aktívne sa vzťahujúce k človeku a jeho charakter vyjavujú v čase so vzrastajúcou intenzitou – od niekoľkých veršov v židovskom Tanachu, cez podrobnejšie predstavenie v Novom zákone , po najpodrobnejšie opis v nespočte veršov v moslimskom Koráne. Korán predstavuje Šajtána (z korene ŠTN, s významom prídavného mena zablúdený, vzdialený, ktoré možno aplikovať na človeka aj na džina) ako anjela menom Iblís stvoreného z ohnivej podstaty, ktorý sa odmietol skloniť pred Adamom a bol Bohom vyhnaný z raja, načo sa stal odporcom človeka.^[3]

1. ↑ HAVELKA, Ondřej. Satan v abrahamovských svatých Písmech 1/3: židovský Tanach [online]. Dingir, [cit. 2022-09-16]. Dostupné online. (po česky)
2. ↑ HAVELKA, Ondřej. Satan v abrahamovských svatých Písmech 2/3: křesťanský Nový zákon [online]. Dingir, [cit. 2022-09-16]. Dostupné online. (po česky)
3. ↑ HAVELKA, Ondřej. Satan v abrahamovských svatých Písmech 3/3: muslimský Korán [online]. Dingir, [cit. 2022-09-16]. Dostupné online. (po česky)