Semiotika

Semiotika (z gr. sémeiótiké = určenie znaku) alebo semiológia je všeobecná teória/náuka o (spravidla jazykovom) znaku. Je to filozofická a jazykovedná disciplína, ktorá skúma znaky a znakové systémy počnúc signalizačnými systémami, až po prirodzené jazyky a formalizované jazyky.

Podľa Vilmosa Voigta je semiotika výskum semiózy. Semiotika môže skúmať každý jav komunikácie. V semiotickom výskume možno použiť všetky podstatné pojmy teórie komunikácie.

Delí sa na:

• syntaktiku
• sémantiku
• sigmatiku
• pragmatiku

Semiotika je ďalej postup zaoberajúci sa materiálnymi a objektívnymi znakmi a vysvetľuje zrod zmyslu vychádzajúc z významných základných článkov (sémes). Dôležité tu nie sú prvky, ale predovšetkým ich vzťahy, súvzťažnosť a usporiadanie. Je to hraničná vedecká disciplína, ktorá je spojená aj s lingvistikou, logikou vedy, filozofiou jazyka, všeobecnou teóriou komunikácie a pod. ^[1]

Semiotika sa etablovala v jazykovede, kde jej teoretickú existenciu sformuloval Ferdinand de Saussure (1857–1913). Spravil tak v diele Kurz všeobecnej lingvistiky, ktorú napísal v roku 1916. Malo ísť o odbor, ktorý by neskúmal iba jazykové jednotky, ale sústredil by sa na širšiu kategóriu znakov.^[2]

Saussure v Kurze píše, že lingvistické znaky nemajú pevné dané významy, ale závisia od systému vzájomných diferencií (napr. slovo „bohatý“ je opakom „chudobný“). V jazyku odlíšil pojem „langue“, teda formálnu štruktúru znakov, od „parole“, čo je reč, konkrétne použitie jazyka v každodennom živote. Rovnako v znaku rozoznáva pojem „signifiant“ (označuje to, čo označuje nejaký predmet) a „signifié“ (označuje predmet, ktorý je označený daným znakom).^[2]

Semiotika prevzala veľmi veľa pojmov z lingvistiky, ako aj z literárnej vedy. K základným patrí predovšetkým znak, význam, ďalej zvýznamňovanie, konotácia, denotácia, paradigma, syntagma, označovanie, kód, text, textualita, intertextualita, štruktúra, symbol, diskurz, reprezentácia, narácia, interpretácia.^[2]

Semiotika sa považuje za istú formu štrukturalizmu. Ten sa zameriava na hĺbkové štruktúry v pozadí kultúry, ktoré sa nemenia a ktoré ovplyvňujú, mnohokrát determinujú životy jednotlivcov, formujú poznávacie procesy. Semiotika sa oproti tomu zameriava skôr na „povrch“ kultúry a skúma jej formy, ktoré sú veľmi premenlivé, najmä spôsoby, akým je v nich význam organizovaný. Zo semiotiky sa stal jeden z kľúčových nástrojov analýzy súčasnej kultúry. ^[2]

1. ↑ [1] Archivované 2011-08-22 na Wayback Machine
2. ↑ ^{a b c d} http://www.medialnavychova.sk/semiotika/