Slnko ![]() | |
---|---|
![]() | |
Pozorovacie údaje | |
Stredná vzdialenosť od Zeme |
149 600 000 km |
Zdanlivá jasnosť (V) | −26,8m |
Absolútna jasnosť | 4,8m |
Obehové vlastnosti | |
Stredná vzdialenosť od stredu Galaxie | ~2,5×1017 km (26 000 ly) |
Galaktická perióda | ~2,26×108 a |
Rýchlosť | ~217 km/s |
Fyzikálne vlastnosti | |
Priemer | 1 392 000 km (109 zemských priemerov) |
Sploštenie | ~9×10−6 |
Povrch | 6,09 × 1012 km² (11 900 zemských povrchov) |
Objem | 1,41 × 1018 km³ (1 300 000 zemských objemov) |
Hmotnosť | 1,9891 × 1030 kg (332 950 zemských hmotností) |
Hustota | 1,408 g/cm³ |
Gravitačné zrýchlenie na povrchu | 273,95 m/s2 (27,9 g) |
Úniková rýchlosť | 617,54 km/s |
Povrchová teplota | 5 780 K |
Teplota koróny | 5 MK |
Jas (LS) | 3,827×1026 J s−1 |
Spektrálny typ | G2V |
Rotačné vlastnosti | |
Sklon k ekliptike | 7,25º |
Rektascenzia severného pólu [1] |
286,13º (19 h 4 min 31,2 s) |
Deklinácia severného pólu |
63,87º |
Rotačná perióda | |
Na rovníku: | 27 d 6 h 36 min |
Na 30° zemepisnej šírky: | 28 d 4 h 48 min |
Na 60° zemepisnej šírky: | 30 d 19 h 12 min |
Na 75° zemepisnej šírky: | 31 d 19 h 12 min |
Rotačná rýchlosť | 7 008,17 km/h (na rovníku) |
Zloženie fotosféry | |
Vodík | 73,46 % |
Hélium | 24,85 % |
Kyslík | 0,77 % |
Uhlík | 0,29 % |
Železo | 0,16 % |
Neón | 0,12 % |
Dusík | 0,09 % |
Kremík | 0,07 % |
Horčík | 0,05 % |
Síra | 0,04 % |
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy vrátane planéty Zem. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Astronomický symbol pre Slnko je kruh s bodom vnútri (☉).
Slnko je tvorené plazmou, v ktorej sú zastúpené jadrá všetkých chemických prvkov známych aj na Zemi, no s výraznou prevahou vodíka a hélia. Hmotnosť Slnka (2×1030 kg) predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy. Slnko má približne 109-krát väčší priemer ako planéta Zem. Teplota na jeho povrchu dosahuje približne 5 500 °C a ostatné časti telesa a atmosféry Slnka sú ešte teplejšie. Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho spektrálny typ je G2, čiže ide o žltú hviezdu.
Na všetky telesá Slnečnej sústavy dopadá elektromagnetické žiarenie zo Slnka, ktoré dosahuje celkový žiarivý výkon 3,826.1026 W. Všetky ostatné telesá v slnečnej sústave sú viditeľné len vďaka tomu, že odrážajú slnečné svetlo, alebo žiaria preto, lebo boli k žiareniu vybudené slnečnou energiou (napr. kométy alebo polárna žiara). Väčšina telies vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie. Tento smer sa nazýva aj priamy (prográdny) smer a je dedičstvom po rotácii pôvodnej pracho-plynovej hmloviny, z ktorej všetky telesá slnečnej sústavy vznikli.
Slovom slnko s malým s sa v niektorých prípadoch označuje aj hviezda alebo primárne hviezdne teleso, okolo ktorého obiehajú objekty.
Deň Slnka sa oslavuje 15. apríla.