Stavovce

Stavovce
Zľava hore: salamandra škvrnitá (obojživelníky), krokodíl morský (plazy), mola slncovitá (ryby), kazuár veľkoprilbý (vtáky), Rhynchocyon petersi (cicavce)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Nadkmeň (superphylum) Chordonia Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) – Craniata Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata)
Vedecký názov
Vertebrata Cuvier, 1812
Synonymá
Craniata, Craniota
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Stavovce (nesprávne^[1] alebo zastarano: obratľovce^[2], obratľovci^[3], obratlovci^[4], obratlovce^[5]; zastarano: páternaté zvieratá^[6], páternité zvieratá^[7][6], kostnaté zvieratá^[6]; mimo taxonómie aj: vertrebráta^[8], vertebráty^[9]; lat.Vertebrata) sú podkmeň chordátov. Sú charakteristické vývojom stavcami tvorenej chrupavčitej alebo kostenej chrbtice, ktorá je oporou ich tela. Je to najväčší podkmeň chordátov a druhý^{[chýba zdroj]} druhovo najbohatší podkmeň vôbec (po hmyze). Všetky ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce (vrátane ľudí) sú stavovcami.

Majú rozvinuté všetky základné orgánové sústavy (oporná, obehová, vylučovacia, pohybová, dýchacia, tráviaca, rozmnožovacia, nervová) a dobre vyvinuté zmysly. Vyvinuli sa vo vode, a preto majú primárne pravdepodobne 7 žiabrových oblúkov, z ktorých niektoré alebo všetky sú redukované a pozmenené na iné funkcie. Ich telo pokrýva viacvrstvová pokožka, ktorá môže mať rôzne deriváty. Oporu tela tvorí vnútorná kostra (endoskelet) na ktorú sa upínajú svaly.

1. ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. ISBN 809675243X. S. 224.
2. ↑ obratľovec. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
3. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom, Matica slovenská, 1940, S. 282
4. ↑ plazi. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. S. 79
5. ↑ FILKORN, V. Úvod do metodológie vied. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1960, S. 56
6. ↑ ^{a b c} Győrffy, I. Prírodopis. 1899. S. 6, 31
7. ↑ Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874, S. 13, 14
8. ↑ vertebráta. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 1294.
9. ↑ KREMPASKÝ, Július. Veda verzus viera?. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 253 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0896-4.