The Division Bell

The Division Bell
Štúdiový album – Pink Floyd
Dátum vydania	30. marec 1994 (UK) 5. apríl 1994 (US)
Nahraný	Rôzne nahrávacie štúdia v UK v priebehu roku 1993
Žáner	Progresívny rock
Dĺžka	66:32
Vydavateľstvo	EMI (UK) Columbia (US)
Producent	Bob Ezrin & David Gilmour
Odborné recenzie
All Music Guide [1]
Pink Floyd – chronológia
A Momentary Lapse of Reason (1987)	The Division Bell (1994)	The Endless River (2014)
Hudobný portál

The Division Bell je štrnásty štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Je to druhý štúdiový album, ktorý bol nahraný bez basgitaristu Rogera Watersa. Vydaný bol 30. marca, 1994 v Spojenom kráľovstve a 5. apríla, 1994 v USA. Nahrávaný bol v rôznych nahrávacích štúdiách vrátane súkromného nahrávacieho štúdia The Astoria, ktoré je umiestnené na plávajúcej lodi a patrí gitaristovi a spevákovi skupiny Pink Floyd Davidovi Gilmourovi.

Album sa dostal na prvé miesto rebríčkov vo Veľkej Británii, bol aj na vrchole rebríčka amerického Billboardu a udržal sa tam v apríli 1994 štyri týždne. Je to úspech v porovnaní s predchádzajúcim albumom skupiny Pink Floyd, A Momentary Lapse of Reason, ktorý dosiahol iba tretiu pozíciu.

The Division Bell získal zlato, platinu a dvojitú platinu v USA už v júni 1994 a trojitú platinu v januári 1999. Meno albumu vybral Douglas Adams z textu skladby „High Hopes“.

David Gilmour uviedol, že hudba a text tohto albumu sú v rovnováhe. Atmosféra albumu je zvukovo podobná albumom Meddle alebo Obscured by Clouds s odvážnejšími a tvrdšími tónmi albumov Animals a The Wall. David Gilmour a Richard Wright sa zhodujú v tom, že podľa nich je tento album najlepší od roku 1975, keď vydali album Wish You Were Here.

Skladba „Marooned“ z tohto albumu je zatiaľ jedinou skladbou skupiny Pink Floyd, ktorá získala Grammy. Bolo to v kategórii pre najlepšie rockové inštrumentálne výkony.