Zeman

O iných významoch výrazu Zeman pozri Zeman (rozlišovacia stránka).

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Zeman je označenie pre príslušníka nižšej šľachty v Uhorsku, Slovensku, Čechách a Poľsku. V širšom zmysle sa výraz vzťahuje na celú nižšiu šľachtu, v užšom zmysle len na jej významnú skupinu v tom-ktorom štáte, napr. v Česku na nižších šľachticov iných než vladykov či rytierov.V Čechách sa ako zeman (pôvodne "zeměnín") pôvodne, t. j. do 14. storočia, označoval ktokoľvek, najmä akýkoľvek šľachtic, držiaci slobodnú pôdu.

V staršom období sa v slovenskom jazyku termín zeman, zemianstvo používal ako ekvivalent pojmu šľachtic, šľachta (maď. nemes, nemesség), pričom zahŕňal všetky zložky šľachtickej spoločnosti, teda aj aristokraciu (vyššiu titulovanú šľachtu). Časom sa začal používať len pre príslušníkov strednej a nižšej (stoličnej) šľachty, teda tak, ako ho chápeme aj dnes.^[1] Súčasná odborná genealogická literatúra, ako zemana označuje každého netitulovaného šľachtica, bez rozdielu jeho právneho zaradenia, majetkového postavenia či spôsobu nobilitácie a vo vzťahu k uhorskej šľachte termín zeman vypovedá iba o príslušnosti k nižšej vrstve uhorskej nobility. Podľa právneho rozdelenia môžeme nižšiu šľachtu (zemanov) v Uhorsku rozdeliť na niekoľko skupín, na predialistov, kurialistov a armalistov.^[1][2][3]

1. ↑ ^{a b} Zemianstvo na Slovensku v novoveku : zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá se konala 8.-10. júna 2009 v Martine. Časť I., Postavenie a majetky zemianskych rodov. Ed. Miloš Kovačka, Eva Augustínová, Maroš Mačuha. Martin : Slovenská národná knižnica, [2009]. 402 s. (Studia historicko-bibliographica Turociensia; zv. 1.) ISBN 978-80-89301-50-8. S. 4.
2. ↑ PONGRÁCZ, Denis; STREŠŇÁK, Gábor; RAGAČ, Radoslav; TANDLICH, Tomáš; FEDERMAYER, Frederik. Šľachta Bratislavskej stolice. Kresby Denis Pongrácz. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Luigi, 2004. 496 s. (Series Nobilium.) ISBN 80-969027-0-9. S. 11.
3. ↑ ČAPLOVIČOVÁ, Kristína. Uhorská šľachta v 18. storočí. Historický časopis (Bratislava: Historický ústav SAV), 2003, roč. 51, čís. 2, s. 295-310. ISSN 0018-2575.