Zeus

Zeus z Artemísia (okolo 470 pred Kr.)

Zeus (genitív Zeusa alebo Dia, lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov. Bol synom Krona a Rheie, najmladší zo súrodencov, ktorí sa narodili, hoci sa niekedy považuje za najstaršieho, keďže ostatní potrebovali vyvrhnutie z Kronovho žalúdka.

Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty). Rimania ho stotožňovali s Jupiterom, Etruskovia s Tiniom. Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov – olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titanov, vedených Diovým otcom Kronom. Ten taktiež zvrhol z trónu svojho otca Urana, prvého vládcu nad svetom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta. Zeus bol opísaný - 'vytvorený' na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias. Mal ľudské vlastnosti a aj ľudské slabosti.

Jeho mytológia a moc sú podobné, aj keď nie totožné, s mytológiou a mocou indoeurópskych božstiev, ako sú Jupiter, Perkūnas, Perún, Indra, Djaus a Zojz.

Vo väčšine tradícií je jeho manželkou Héra, ich zvyčajne spomínané potomstvo sú bohovia Ares, Eileithia, Hébé a Héfaistos. Podľa Iliady splodil s Dióné Afroditu. Podľa Theogónie bola Diovou prvou manželkou Metis, s ktorou mal Aténu. Zeus bol tiež neslávne známy svojimi erotickými eskapádami. Ich výsledkom bolo mnoho božských a hrdinských potomkov, vrátane Apolóna, Artemidy, Herma, Persefony, Dionýza, Perzea, Herakla, Heleny Trójskej, Minósa a Múz.

Diovými symbolmi sú blesk, orol, býk a dub. Preberá aj niektoré ikonografické črty z kultúr starovekého Blízkeho východu, napríklad žezlo. Dia grécki umelci často zobrazujú v jednej z troch póz: stojaceho, kráčajúceho vpred s bleskom vyrovnaným v zdvihnutej pravej ruke alebo sediaceho v majestátnom sede. Bolo veľmi dôležité, aby bol blesk výlučne v pravej ruke boha, pretože Gréci verili, že ľudia, ktorí boli ľaváci, sa spájali so smolou.


From Wikipedia, the free encyclopedia · View on Wikipedia

Developed by Nelliwinne